štvrtok

Profesor Krčméry hlási z hraníc, že utečenci sú zdraví ako my

Profesor Vladimír Krčméry skúma zdravotný stav utečencov. Deti sú poudierané, dospelí majú zápaly dýchacích ciest, ale inak sú v poriadku.

Foto N - Vladimír Šimíček

Je jedným z dvadsiatich Slovákov, ktorí diagnostikujú a liečia utečencov na hraniciach medzi Maďarskom a Rakúskom. Profesor medicíny a farmakológie, odborník na tropické choroby VLADIMÍR KRČMÉRY hovorí, že nemáme dôvod na strach z infekčných chorôb. Za nebezpečný považuje len slovenský postoj k utečencom.

Aká je teraz situácia na maďarsko-rakúskom priechode pri Hegyeshalome a Nickelsdorfe?

Teraz cez hraničný priechod denne prejde asi 10- až 20-tisíc ľudí. Za posledných 24 hodín (rozhovor v pondelok, 6. 10. 2015, pozn. red.) to bolo 18-tisíc ľudí, zachytili sme päť transportov.

V akom zdravotnom stave sú tí ľudia?

Dospelí majú zápaly dýchacích ciest. Spolu so záchranármi sme liečili štyri diabetické kómy, oni resuscitovali aj infarkt. Naši ľudia transportovali rozbehnuté pôrody cez hranicu, aby sa dieťa narodilo v Rakúsku.

Z troch- či päťtisíc ľudí, ktorí hranicu prejdú naraz, je desať percent chorých. Je tam dvadsať našich pracovníkov, ktorí prezrú 400 až 500 pacientov. Ďalšiu časť si zoberie maďarský Červený kríž, časť si vezmú Rakúšania.

Spektrum chorôb, ktoré majú migranti, je podobné tomu, čo vidíte na Slovensku. Máme rýchle testy na tuberkulózu, ani v jednom prípade sme ich nemuseli použiť. Môj názor je podporený kultiváciami. Naši občania sa nemusia báť, že by od migrantov chytili nejaké infekčné choroby.

A čo tropické a iné závažné choroby?

Infekcie, ktoré sa tento rok objavili v Európe, neprišli zo Sýrie, z Iraku ani z Jemenu, ale zo Saudskej Arábie a z Južnej Kórey – odtiaľ MERS. Ebola prišla zo Sierra Leone a z Libérie. Inými slovami, táto vlna utečencov do Európy smrteľné tropické choroby nezavliekla.

Ako zisťujete, či tí ľudia nemajú tropické a iné choroby?

Na mieste robíme viac ako iba rutinnú medicínu, pacientom odoberáme vzorky. Väčšina z nich si kultivácie nechá odobrať. To, čo sme odobrali, nesvedčí o tom, že by tí ľudia boli viac chorí. Je to preto, lebo cez Maďarsko utekajú väčšinou mladí ľudia.

Aký je zdravotný stav detí migrantov?

Deti zvládajú putovanie relatívne dobre. Samozrejme, sú doráňané, majú otlaky, rany, pohryzenia, poštípania či zápaly pľúc.

Aké skúsenosti máte s policajnými zložkami či inými orgánmi na mieste?

Naša jednotka je v „území nikoho“, presne na hranici medzi Maďarskom a Rakúskom, úplne na čiare. Mali sme také zážitky, že nás z nej policajti vytláčali preč.

Ale zažili sme tam aj opačné, pozitívne veci. Minule tam bola z Bratislavy jedna rodina, priniesla veľký kotol a uvarila uzimeným migrantom fazuľovú polievku s klobásou, asi 300 porcií. Prišla tam aj jedna rodina z Brna, upiekli sedem plechov koláčov.

Ako vnímate reakcie Slovákov, ktorí sa radovali zo smrti utečencov v dodávke pri rakúskom Parndorfe?

Bol to hyenizmus, reakcie ľudí boli nepochopiteľné a odsúdeniahodné. Bohužiaľ, odrážajú pocity časti Slovenska. Médiá tú zohrávajú veľkú úlohu, lebo politici nie sú schopní vychovávať tento národ, povedzme na úroveň Rakúska.

Ani Rakúsko nemá obzvlášť dlhú demokratickú tradíciu – kedysi to bola monarchia, ktorá utláčala národy v nej žijúce. To, že sa po druhej svetovej vojne dostali pod vplyv Západu, je tam dnes vidieť. Ten národ je zrelý.

Na hraniciach s Maďarskom slúži päťsto rakúskych lekárov, ktorí pomáhajú utečencom, nás je tam z našej vysokej školy dvadsať. K tomu záchranári dobrovoľníci kolektívu pána Hodničáka z Bratislavy. Ale obyvateľov Rakúska nie je desaťkrát viac ako nás.

Väčšina ľudí na Slovensku sa utečencov bojí a nepraje si ich tu. Čo vy na to?

Diktát väčšiny je nebezpečná vec. Čo keď väčšina ľudí bude mať želania ako Nemci v tridsiatych rokoch? Čo keď väčšina národa bude za arizačné zákony, ako to bolo počas Slovenského štátu?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Utečenci a Schengen

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |