Denník N

Poučenia z aféry Tkačenko-Ondřejíček

Ilustračné foto – Unsplash.com/@enginakyurt
Ilustračné foto – Unsplash.com/@enginakyurt

Zase sme všetci kolektívne o kúsoček hlúpejší, vďaka čomu bude zase o kúsok ľahšie podkopávať základy demokracie.

Autor je politológ, pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave

V predvečer osláv 17. novembra slovenská spoločnosť podstúpila záťažovú skúšku reagovania na nenávisť na internete. A zlyhali sme na celej čiare. Nielen verejnosť, ale aj mnoho spoločenských a politických elít podľahlo úplne primitívnej manipulácii a zviezlo sa na pohodlnej vlne morálneho rozhorčenia.

Aféra okolo tvítov Tkačenka a Ondřejíčka zachvátila nemalú časť verejnosti natoľko, že aj RTVS menila svoj program a generálny prokurátor vydal pokyny na prešetrenie.

Celá udalosť má hneď niekoľko obetí a plynie z nej niekoľko ponaučení. Pozrime sa na ne spoločne.

1: „Sociálne médiá nie sú krčma“

Tak by mohlo znieť poučenie prvé. Nuž, sú aj nie sú. Pre väčšinu užívateľov totiž sú. Problém je, že pri vedľajšom stole sedí celý svet a občas zabudneme, že tam hocikto môže začať počúvať. A selektívne sa rozhorčiť. Niekedy sa môže rozhorčiť právom, niekedy nedorozumením, niekedy však čisto v zlej viere a účelovo, prekrútením a vytrhnutím z kontextu alebo rovno klamstvom.

To sa, mimochodom, stalo aj tu: politickí manipulátori – o ktorých viac neskôr – si tu vyskúšali učebnicový mobbing na sociálnych sieťach – šírili z kontextu vystrihnuté vety z twitterovej komunikácie. Pri Ondřejíčkovi sa namáhať nemuseli, lebo tam bolo jasné aj bez kontextu, že ide o veľmi nepekný, krčmový výrok na adresu kresťanov.

Lenže to nebol jediný zdroj rozhorčenia. Manipulátori totiž s umením skutočných sociopatov účelovo naaranžovali vety, aby vytvorili v poplašenom a rozhorčenom obecenstve dojem, že Tkačenko chce niekomu zašívať rodidlá, hoci reč bola o zabásnutí (zašití) za navádzanie manžela na spustnutie. Čiže oveľa nevinnejší pokus o vtip.

Vo výsledku kopec ľudí žiadal ospravedlnenie od kdekoho nesúvisiaceho, alebo exemplárne tresty a vyhadzovy pre Tkačenka s Ondřejíčkom. Prínosom celej udalosti môže byť, že teraz, keď niektorí slovenskí konzervatívci okúsili sladkú chuť masového morálneho rozhorčenia, nebudú už aspoň blúzniť o hrozbe kultúry rušenia. Tak určite.

Čo ma privádza k druhému poučeniu:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie