Denník N

Pravidlá sú na 40 stranách a hranie trvá aj osem hodín, čo je šialené, hovorí expert na spoločenské hry

Foto - Nithrania
Foto – Nithrania

Ročne vychádzajú tisícky nových spoločenských hier. „Povedal by som, že 99 percent z nich zapadne do zabudnutia v priebehu pár dní od publikovania,“ hovorí Branislav Berec.

Spoločenské hry zažívajú vynikajúce časy. Každoročne pribudnú tisíce nových takzvaných stoloviek, pričom nemalá časť z nich sa sústreďuje na dospelé publikum. Branislav Berec (43) pochádza z Nitry a už niekoľko rokov vedie klub Nithrania, ktorý okrem všeobecnej osvety v tejto oblasti vyrába aj videonávody a recenzie na komplexnejšie spoločenské hry, ktorých pravidlá zaberajú aj desiatky strán.

„Pre mňa hrou číslo jeden všetkých čias bol, je a zostane šach, ten má sedem pravidiel, ktoré vysvetlím za dve minúty, a to je všetko. A pritom má šach nekonečnú hĺbku a nekonečnú hrateľnosť. Dnes už takú hru nevidím. Už len to, že niekedy vysvetľujem pravidlá vo videonávodoch 35 minút, je podľa mňa šialené,“ hovorí v rozhovore.

Ani nie tak dávno predstavovali vrchol spoločenského hrania žolíkové či sedmové karty, Scrabble alebo Človeče, nehnevaj sa! Teraz už existujú početné komunity ľudí, herne, akcie či festivaly združujúce hráčov, ktorí majú prakticky neobmedzené zásoby nových spoločenských hier. Čo rozprúdilo záujem o ne?

Zdá sa mi, že rozbeh sa začal tak pred desiatimi až pätnástimi rokmi. Jednoducho aj na Slovensku sa vtedy začali hry objavovať. Zásadným míľnikom bolo to, keď sa u nás objavila v súčasnosti azda najpopulárnejšia hra Osadníci z Katanu, ktorá v Nemecku prišla na trh v roku 1995. O pár rokov neskôr priniesol nemecký trh aj hru Carcassonne, opäť veľmi populárnu. Tá má asi jedenásť rozšírení. Nemecko možno všeobecne považovať za európsku veľmoc v oblasti spoločenských hier. Vzniklo tam veľa hier, sídli tam veľa vydavateľov aj autorov. Každoročne sa v Essene koná celosvetovo najväčší veľtrh spoločenských hier.

Osadníci aj Carcassonne boli hry dostatočne jednoduché, zábavné, s určitým podielom náhody a logického uvažovania a s obrovskou hrateľnosťou, čo ľudí postupne, aj keď veľmi pomaly, nakoplo, aby sa začali zaujímať o ďalšie hry. Postupne sa objavovali aj vydavateľstvá, obchody a e-shopy, ktoré pravidlá nemeckých a amerických hier lokalizovali do češtiny alebo slovenčiny. Hry tak boli na Slovensku časom dostupnejšie. Začalo sa o nich hovoriť, písať, jeden kamarát odporučil hru druhému kamarátovi a ten ďalšiemu… Nevnímam, že by existoval jeden konkrétny bod, udalosť, po ktorej by nastala explózia záujmu o spoločenské hry. Vnímam to skôr ako priebežný vývoj.

Aktuálne aj pandémia zvýšila záujem o hry. Podľa mojich informácií sú predaje hier vyššie v porovnaní s rokmi pred koronavírusom. To je z môjho pohľadu pochopiteľné – sme doma, sme zavretí a stolové hry sú výborná forma zábavy a spoločenského vyžitia.

Aké je základné rozdelenie spoločenských hier?

Rozlišujeme hlavne tzv. ameritrash a euro hry. Oba termíny sú už medzi hráčmi celkom známe. Euro hry vznikli v Európe, teda najmä v Nemecku. Majú prepracované mechanizmy a víťazstvo ovplyvňuje minimálny podiel náhody. Sú abstraktnejšie a viac na rozmýšľanie. Nazývam ich „šachoidné“ hry a ich grafický vizuál nie je veľmi prepracovaný. Ameritrash vznikali v USA a sú to príbehové a tematické hry, dôležitá je atmosféra. Často sa tam hádže kockami, čo znamená veľký podiel náhody. Spravidla nefungujú na princípe, že vyhráva ten, kto získa najviac bodov, ale spoliehajú práve na príbeh, na pohyb figúrok a vývin udalostí na hracej ploche.

Čoraz viac hier ponúka možnosť sólo modu, teda človek hrá sám so sebou. Má v takomto prípade pojem „spoločenská hra“ ešte význam?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie