Denník N

Vzácnej kúrii hrozí búranie. Zachrániť ju môže už len ministerka Milanová

Kúria Grünfeld v Pezinku prežila stovky rokov. Keď ju pred pár rokmi odpredalo mesto, súkromník sľuboval opraviť ju. Dodnes pustne a hrozí, že ju o chvíľu zdemolujú bagre. Foto N - Tomáš Benedikovič
Kúria Grünfeld v Pezinku prežila stovky rokov. Keď ju pred pár rokmi odpredalo mesto, súkromník sľuboval opraviť ju. Dodnes pustne a hrozí, že ju o chvíľu zdemolujú bagre. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pamiatkari chceli Smylovsko-pálffyovskú kúriu v Pezinku vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, ale potom otočili. Ak nezakročí ministerstvo kultúry, jej vlastník ju môže dať po januári zničiť. Stojí na lukratívnom pozemku, pri novej ulici s rodinnými domami.

Už onedlho môžu bagre zrovnať so zemou kúriu zo 16. storočia v Pezinku, ktorá kedysi patrila aj slávnemu rodu Pálffyovcov. Ich vlastníctvo stále pripomína pálffyovská vežička, ktorú si nechávali stavať ako svoje typické spoznávacie znamenie, obdobná je aj na Pezinskom zámku.

Niekdajšie šľachtické obydlie, ktoré sa nachádza zhruba 20 kilometrov od Bratislavy, posledné roky chátra. Jej vlastník sa pokúša vybaviť povolenie na búranie, no aktivisti, ale aj samotné mesto Pezinok už dlhšie varujú kompetentných, že ide o vzácnu stavbu, ktorú treba zachrániť. Pamiatkari ju pôvodne chceli vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, odrazu si to však rozmysleli.

Ranorenesančná kúria Grünfeld s rozľahlými pozemkami je pri novej ulici s rodinnými domami. V prípade, že by sa tu stavalo, nové vily by nebol problém predať, ide o vyhľadávanú lokalitu, v blízkosti viníc a iba na skok od hlavného mesta. Do Bratislavy sa dá odtiaľto dostať autom do pol hodiny.

Momentálne závisí už len od ministerky kultúry Natálie Milanovej (OĽaNO), či jej rezort umožní kúrii stať sa národnou kultúrnou pamiatkou, čo by zabránilo jej zničeniu.

Nepomohla petícia ani podpora ombudsmanky

Architekt Radovan Rusnák, ktorý sa s manželkou, vyštudovanou právničkou, snaží o zachovanie kúrie, je sklamaný z prístupu úradov a z toho, ako v pezinskej časti Grinava, kde sa unikátna stavba nachádza, rad radom miznú historické objekty. Grinava má bohatú 800-ročnú históriu, kedysi samostatnú obec pričlenili k Pezinku v roku 1975.

„Nevážime si, čo máme. Mali sme tu zbrojnicu, teraz sú tam tri bytovky. Pri ihrisku sme mali takzvanú sokolovňu, teraz je tam táckový predaj a reštaurácia. Zmizla akákoľvek kultúra,“ vraví Rusnák. S manželkou venovali záchrane kúrie veľa voľného času, majú fascikel plný listín, čo si už vymenili s úradmi, ale zatiaľ bez výsledku.

Nepomohlo, že iniciovali petíciu obyvateľov, pod ktorú získali vyše 1400 podpisov Pezinčanov, že sa ich zastala ombudsmanka Mária Patakyová, ktorá sa pre podozrenie z porušenia zákona obrátila na generálnu prokuratúru.

Pálffyovská vežička na kúrii (vľavo) a podobná na Pezinskom zámku (vpravo). Foto N – Tomáš Benedikovič, webová stránka hrady-zamky.sk.

Kamenný portál spadnutý z vežičky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kúria je súčasťou veľkého pozemku, ktorý rokmi zarástol. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Písali sme, kde sa dalo, a nič. Viackrát to už vyzeralo nádejne, ale zakaždým potom prišiel list, že sa Grünfeld nedá vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku,“ konštatuje Gabriela Rusnáková, ktorá za aktivistov zo združenia Občianska iniciatíva Grinava komunikuje s úradmi.

O osude kúrie vlani rokovali aj s ministerkou Milanovou, ktorá sa podľa primátora Pezinka Igora Hianika na stretnutí postavila na ich stranu, ale od podriadených úradníkov sa nápravy nedočkali. „Človek je až bezmocný, keď vidí, aký je štátny aparát kostrbatý a ako sa bráni jasným rozhodnutiam, ktoré by takéto hodnotné stavby zachránili,“ vraví Hianik, ktorý v Pezinku kandidoval za OĽaNO. Nominantkou tohto hnutia je aj ministerka kultúry.

Vydržala stovky rokov

Prvé zmienky o kúrii Grünfeld, ktorú niektorí nazývajú aj Smylovsko-pálffyovská kúria, ale miestni o nej ešte častejšie hovoria ako o Grinavskom majeri, pochádzajú z roku 1522. Je unikátna tým, že okrem úlohy šľachtického sídla mala hospodársku funkciu. Priamo v nej bol pivovar aj mlyn. Podobný komplex sa v tomto regióne nezachoval. Jej majiteľmi boli šľachtici Smyl, Saghy, Istvánffy, Draškovič, Kerekeš, Peterffy či Pálffy.

V polovici 19. storočia tu istý čas býval právny zástupca pálffyovských panstiev. Počas druhej svetovej vojny v kúrii zriadili zajatecký tábor pre amerických letcov. Za socializmu pripadla jednotnému roľníckemu družstvu, ktoré v reprezentatívnej miestnosti bez milosti zriadilo liaheň kačíc. Neskôr ju prerobili na sociálne byty, odkiaľ päť rodín časom vysťahovali, a v roku 2003 sa stala majetkom Pezinka.

Hoci bola zanedbaná, mesto si uvedomovalo jej hodnotu, oficiálne ju aj zaradilo medzi pamätihodnosti Pezinka. Keďže nemalo peniaze na jej opravu, za bývalého primátora Olivera Solgu (nezávislý) sa rozhodlo o odpredaji, no ešte predtým k nej pridružili okolité pozemky.

Kúria aj jej okolie sú spustnuté. Do areálu sa môže hocikto dostať, nie je zabezpečený. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri pozemkoch s kúriou stojí nová ulica s vilami. Foto N – Tomáš Benedikovič

Areál s kúriou a atraktívnymi pozemkami v roku 2009 získala za 16,6 milióna korún (približne pol milióna eur) rodinná firma Ivana Lacka, bývalého viceprezidenta Východoslovenských železiarní z éry Rezešovcov.

Nový majiteľ sa v zmluve s mestom zaviazal historický objekt zachovať, zakomponovať ho do svojich plánov, že tam bude mať gastronomicko-vinárske zariadenie s ubytovaním. Niekdajší rezešovský manažér však meškal so zaplatením kúpnej ceny, čo už predznamenávalo, že môže mať problém so splnením sľubu o zreštaurovaní kúrie. Mesto však neodstúpilo od zmluvy, povolilo mu splátky. Onedlho už začal byť známy dlhmi a tohto majetku sa zbavil.

Kúriu aj s okolitými pozemkami o rozlohe vyše 10-tisíc štvorcových metrov od roku 2010 vlastní podnikateľ Štefan Schmidt s manželkou, ktorý má aj realitnú kanceláriu MTI v Bratislave. V minulosti bol riaditeľom atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Schmidt ju dodnes ani len nezačal opravovať.

Vyjadrenie do novín odvolali

„Kedysi to vôbec nebolo takéto zarastené,“ rozpráva nám predierajúc sa pomedzi húštinu architekt a miestny aktivista Rusnák, ktorý vyrastal v blízkosti kúrie. Neďaleko stojí dom jeho rodičov.

Keď na zemi objaví spadnutý kamenný portál z pálffyovskej vežičky, iba neveriacky krúti hlavou: „To samo len tak nespadne.“ Na kúrii spozoroval viacero nelogických vecí. Pred časom v streche zbadal pravidelné diery, vnútri spadnutú oblúkovú klenbu. „Múr sa nepohol a klenba, keď je zošitá dookola, sama od seba nemá prečo spadnúť,“ hovorí Rusnák, ktorý patrí medzi skúsených architektov, venuje sa aj obnove starých pamiatok.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Na zemi sú staré tehly z niekdajšej tehelne Pálffyovcov. Sú kolkované C. P. J., čo znamená Comes Palffy Jan. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vlastník kúrie Schmidt po pracovníčke vo svojej firme MTI odkázal, že sa nechce s Denníkom N rozprávať. K záležitosti nám nakoniec poskytol obsiahlejšie stanovisko architekt Juraj Krč z Archstylu, ktorý pre Schmidta rieši veci okolo kúrie. Okrem iného v ňom tvrdil, že o vedomom zasahovaní do stavby nevedia.

Neskôr Krč redakcii oznámil, že so zverejnením svojich vyjadrení nesúhlasí. „Nebudem sa k záležitosti vyjadrovať.“

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že kúria je starou zarastenou barabizňou, ktorá nebude nikomu chýbať, ak sa zbúra, pamiatkari vedia, že sa v nej našli hodnotné architektonické prvky, a chceli ju pridať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Neskôr však otočili.

Pred dvomi rokmi sa o nej viac písalo, keď ju odborná komisia nominovala v kategórii Ohrozená pamiatka spolu s kaštieľom Kunerad a liečebným domom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach v rámci slovenských cien Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS).

Advokát Bžán z miliónového škandálu

Vlastník nevidí jej zachovanie reálne a snaží sa získať povolenie na búranie. Prvýkrát takúto žiadosť podal na stavebný úrad v Pezinku ešte v roku 2014, keď dostal výzvu, aby v pustnúcom areáli spravil aspoň nevyhnutné opravy. Keďže mesto v liste pripúšťalo možnosť búrania, požiadal o to.

Keď mu nevyhoveli, odvolaním sa snažil spochybniť zákonnosť rozhodnutia, zastupovala ho vtedy advokátska kancelária Radomíra Bžána, ktorého počas vládnutia Smeru preslávilo, že údajne dostal obrovskú odmenu 69 miliónov eur za vyhratú arbitráž týkajúcu sa gabčíkovskej elektrárne.

Bžán v spore o zbúranie kúrie nebol úspešný. Okresný úrad v Bratislave v novembri 2019 dal za pravdu pezinskému stavebnému úradu, že oprávnene nesúhlasil s jej zdemolovaním.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Medzitým sa začal boj o kúriu vyostrovať u pamiatkarov, ktorých mesto v roku 2017 požiadalo zaradiť kúriu medzi národné kultúrne pamiatky. Spočiatku vyzeralo, že to pôjde bez problémov. Komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu na dvoch zasadnutiach odporučila Pamiatkovému úradu SR pridať kúriu do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Odporúčanie dali po tom, ako si odborníci obzreli pustnúcu budovu a oboznámili sa s výsledkami pamiatkového výskumu Eleny Sabadošovej, ktorá spísala, aké vzácne architektonické prvky sa v kúrii napriek jej žalostnému stavu zachovali.

Na Pamiatkovom úrade SR potom v roku 2018 pripravili podklad na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, vtedajšia riaditeľka Katarína Kosová to však zamietla s tým, že prihliadali aj na technický stav kúrie a fakt, že sa vlastník pokúša o búracie povolenie.

„Podľa pamiatkového zákona sa mali zaoberať iba pamiatkovou hodnotou objektu a nie technickým stavom. V opačnom prípade by sa nemohli stať národnými kultúrnymi pamiatkami ani hrady či archeologické náleziská,“ upozorňuje aktivistka Rusnáková.

Manželia Rusnákovci, ktorí bojujú o záchranu vzácnej kúrie. Foto N – Tomáš Benedikovič

V priebehu roka sa stala zrúcaninou?

Mesto Pezinok sa aj oficiálne ohradilo, že Pamiatkový úrad SR pri hodnotení technického stavu kúrie vychádzal z dokumentu, ktorý mohol byť zmanipulovaný. Išlo o statické posúdenie, ktoré pre majiteľa Schmidta vypracoval expert na statiku Peter Novysedlák vo februári 2018, kúriu v ňom hodnotil ako zrúcaninu, strechy a stropy ako nerekonštruovateľné a odporúčal asanáciu nadzemnej časti v čo najkratšom možnom čase.

Ten istý expert na statiku Novysedlák pritom zhruba rok predtým do svojho prvého posudku k stavu kúrie napísal: „Zo statického hľadiska je možné prehlásiť, že objekt (okrem opísaných) nemá poruchy, ktoré by ohrozovali jeho mechanickú odolnosť a stabilitu, jeho technický stav zodpovedá jeho veku a dobe výstavby.“

Prečo s odstupom zhruba roka sú jeho posudky o stave objektu zo 16. storočia natoľko rozdielne, Novysedlák nevysvetlil, odkázal na spomínaného architekta Krča spolupracujúceho s vlastníkom Schmidtom. Krč však nakoniec so zverejnením stanoviska nesúhlasil.

Mesto Pezinok poukazovalo na účelovosť druhého posudku, tvrdilo, že v priebehu zhruba roka, kým sa vypracovali oba posudky, sa stav kúrie takmer nezmenil a že nemožno hovoriť o zrúcanine.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf pamiatkarov si protirečí

Šéf sekcie kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry Radoslav Ragač im odpísal, že mesto „nemá kompetencie“ na spochybnenie stavebného inžiniera Novysedláka, a potvrdil rozhodnutie Pamiatkového úradu SR nezaradiť kúriu do zoznamu kultúrnych pamiatok s tým, že nie je nositeľom „akýchkoľvek pamiatkových hodnôt“. Ministerstvo vtedy viedla členka Smeru Ľubica Laššáková, ktorá je teraz poslankyňou za Hlas Petra Pellegriniho.

Ragač už medzičasom postúpil na čelo Pamiatkového úradu SR, kam ho dočasne dosadila Laššákovej nástupkyňa Milanová. V stanovisku pre Denník N Ragač priznal, že pamiatkari pôvodne odporúčali objekt vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku. Neskôr to Pamiatkový úrad SR nespravil aj pre „značný úbytok pamiatkových hodnôt, výrazne narušený stavebno-technický stav objektu a aj problematický postoj vlastníka z pohľadu udržateľnosti existencie národnej kultúrnej pamiatky“.

Toto jeho tvrdenie je v rozpore s tým, čo napísal do rozhodnutia z novembra 2018, keď odobril postoj Pamiatkového úradu SR, že kúriu nepridajú do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Vtedy konštatoval, že tieto skutočnosti sú „z pohľadu zamietnutia vyhlásenia veci za národnú kultúrnu pamiatku irelevantné“. Kľúčové vraj bolo, že nemala pamiatkovú hodnotu.

Námietku mesta, že sa tam zachovalo množstvo architektonických a remeselných prvkov (napríklad kúreniskové teleso s komínom, šesť klenieb, prevliekané mreže či korunná rímsa), Ragač vyriešil konštatovaním, že ich nie je dosť, aby „prepožičali budove ako celku pamiatkové hodnoty“.

„Považujeme to za veľmi neštandardné, lebo napríklad renesančná kúria v obci Uzovský Šalgov pri Sabinove nemá toľko historických prvkov a bez problémov bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Úrad nesmie konať takto rozdielne,“ hovorí aktivistka a právnička Rusnáková.

Dočasný generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR Radoslav Ragač v januári vystriedal Katarínu Kosovú, ktorá úrad viedla od jeho vzniku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ombudsmanka písala generálnemu prokurátorovi

Pomoc hľadali aj u verejnej ochrankyni práv Márii Patakyovej, ktorá im dala za pravdu, že Pamiatkový úrad SR nebral do úvahy vlastné podklady, podľa ktorých kúria mala pamiatkovú hodnotu. Pre podozrenie z porušenia ústavného práva na ochranu kultúrneho dedičstva sa ombudsmanka obrátila na generálneho prokurátora.

Prokurátor generálnej prokuratúry Juraj Purgat podnet odložil, nič pochybné údajne nezistil. „Prokuratúra sa vecou hlbšie nezaoberala, pán prokurátor iba na 99 percent skopíroval rozhodnutie ministerstva kultúry, ako sme na to zvyknutí pri diplomovkách,“ hodnotí aktivistka Rusnáková a ukazuje obe takmer totožné listiny.

V súčasnosti môže zachrániť kúriu už len ministerstvo kultúry pod vedením Milanovej. V januári uplynie lehota, dokedy môže iniciovať preskúmanie zamietavého rozhodnutia Pamiatkového úradu SR. Ak to nespraví, kúria definitívne stratí možnosť stať sa národnou kultúrnou pamiatkou a jej vlastník bude mať na dosah búracie povolenie od mesta.

Z reakcie ministerstva vyplýva, že sa s názorom dočasného šéfa Pamiatkového úradu SR Ragača stotožňujú, takisto hovoria o „absencii pamiatkových hodnôt“.

„Bohužiaľ, často samotný fakt, že nejaký objekt je historický, nie vždy stačí na jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Všetky historické objekty sa automaticky za NKP nevyhlasujú, to však neznamená, že je nutná ich automatická asanácia,“ napísala hovorkyňa ministerstva Zuzana Viciaňová. V stanovisku sa nič neuvádza, ako búraniu predísť.

Bývalý primátor: Videl som už väčšie ruiny, ktoré sa podarilo opraviť

Ministerstvo konkrétne nereagovalo na otázku, ako Milanová vníma, že pôvodne chceli pamiatkari kúriu vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku a potom z toho zišlo.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Dodnes sú v stenách značky z pamiatkového výskumu, ktorý v kúrii objavil hodnotné architektonické a historické prvky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý primátor Pezinka Solga pre Denník N povedal, že nechápe, prečo to u pamiatkarov takto dopadlo. Rovnako ako terajší primátor Hianik si myslí, že by sa malo zbúraniu kúrie zabrániť. „Videl som už väčšie ruiny, ktoré sa podarilo zachovať a opraviť,“ vraví Solga, ktorý je vyštudovaným historikom umenia. „Keď sa kúria predávala, bola daná podmienka, že ju vlastník musí zachovať a zrekonštruovať. Na tom sme vždy trvali.“

Jeho nástupca vo vedení mesta Hianik považuje odpredaj kúrie za „nerozvážny krok a hlavne strategicky veľmi zlý“. Podľa neho je táto historická stavba priam predurčená na nové spoločenské centrum Grinavy, v jej okolí si vie predstaviť nový mestský park pre relax a oddych.

Aktivista Rusnák hovorí, že hocikde na Západe by sa snažili takúto hodnotu zachrániť. „Vo Francúzsku, ak by nemali dosť peňazí na opravu, tak by ju zakonzervovali, aby neskôr mohli pokračovať. Ale u nás? Škoda reči,“ hovorí architekt Rusnák.

Čo by tam chcel vlastník areálu Schmidt, nie je verejne známe. Ak by sa ho rozhodol predávať, mesto sa oň bude zaujímať.

Primátor Pezinka odpovedal, že sú pripravení rokovať o odkúpení, výsledok však závisí od reálnych podmienok a očakávaní oboch strán. Podľa neho by bolo treba veľa peňazí na opravu kúrie a je neisté, za koľko by areál odpredal vlastník. „Odkúpiť stavbu s pozemkami späť nebude asi možné 1 ku 1, ako sa predala za minulého vedenia.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Natália Milanová

Slovensko

Teraz najčítanejšie