MediaBrífing: Veľmi impulzívni konzervatívci zdieľajú falošné správy častejšie

Dobrý deň, čítate MediaBrífing, piatkový newsletter o médiách a internete. Prihláste sa na odber a dostanete ho každý týždeň do schránky. Dnes sa okrem iného dočítate:

• Impulzívni konzervatívci zdieľajú falošné správy častejšie.
• Médiá majú vopred napísané stovky nekrológov.
• Spotify spúšťa platené podcasty aj na Slovensku.
• Je logické, že podcasty nezačali robiť rádiá, ale noviny.

Veľmi impulzívni konzervatívci zdieľajú falošné správy častejšie

Projekt Ako sa máte, Slovensko? ukazuje, že konšpiráciám najčastejšie veria ľudia, ktorí majú nižšie vzdelanie, nižšie príjmy, sú menej spokojní so svojím životom a menej dôverujú inštitúciám. Konšpiráciám takisto výrazne viacej veria voliči Smeru, ĽSNS a Republiky.

Zahraničné prieskumy zároveň ukazujú, že konšpiračné myslenie sa častejšie prejavuje u konzervatívcov. Avšak nie všetci konzervatívci zdieľajú dezinformácie alebo takéto správanie schvaľujú, pripomínajú vedci z Duke University Asher Lawson a Hemant Kakkar. Vo svojom výskume zisťovali, aké osobnostné črty majú ľudia, ktorí zdieľajú falošné správy. Svoje zistenia zhrnuli v článku v časopise Scientific American.

Čo vedci zistili:

• Pri skúmaní osobnostných vlastností použili vedci tzv. päťfaktorový model osobnosti, podľa ktorého možno usporiadať ľudské vlastnosti do piatich kategórií: extraverzia, neurotizmus, otvorenosť voči skúsenosti, prívetivosť a svedomitosť.
• Zamerali sa práve na svedomitosť. Ľudia, ktorí majú v tejto kategórii vysoké skóre, sú spoľahliví, presní, pracovití, disciplinovaní a puntičkárski. Naopak, ľudia s nízkou úrovňou svedomitosti sú nespoľahliví, leniví, ľahostajní, bezcieľni a nedbanliví.
• Vedci urobili sériu ôsmich štúdií, na ktorých sa zúčastnilo 4642 ľudí. Predpokladali, že konzervatívci s nízkou svedomitosťou budú šíriť viac dezinformácií ako iní konzervatívci alebo liberáli s nízkou svedomitosťou.
• Výskum ukázal, že liberáli aj konzervatívci občas považovali dezinformácie za pravdivé – pravdepodobne preto, že boli v súlade s ich presvedčením. Konzervatívci s nízkou svedomitosťou zdieľali falošné správy výrazne častejšie ako iní. Pri ľuďoch s vysokou mierou svedomitosti nebol rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami.
• Pri hľadaní príčiny vedci zistili, že konzervatívci s nízkou svedomitosťou prejavovali väčšiu „túžbu po chaose“ – mali teda väčšiu potrebu narušiť či zničiť existujúce politické a sociálne inštitúcie.
• Označenie konšpirácií upozornením – podobne ako to robia sociálne siete – prispelo k častejšiemu zdieľaniu pravdivých informácií u liberálov aj konzervatívcov. Avšak konzervatívci s nízkou svedomitosťou zdieľali dezinformácie aj napriek varovaniam.

Prečo je to dôležité: Práca fact-checkerov môže pomôcť obmedziť šírenie dezinformácií. Tento výskum však ukázal, že niektorí ľudia ich budú zdieľať aj napriek výslovným varovaniam. Dôvodom môže byť, že nedôverujú inštitúciám, ktoré overujú pravdivosť informácií na internete. „Sociálne siete preto musia nájsť iné riešenie, ako len označovať články varovnými štítkami,“ píšu vedci.

---

Médiá majú vopred napísané stovky nekrológov

Keď novinár J. Y. Smith ležal v hospici s rakovinou pľúc, povedal svojmu editorovi: „Nedovoľ im pokaziť môj nekrológ (Fidela) Castra!“

Nekrológ kubánskeho prezidenta mala redakcia denníka Washington Post napísaný dve desaťročia pred jeho smrťou a pravidelne ho aktualizovala. Keď článok v roku 2016 vyšiel, bol pod ním podpísaný aj J. Y. Smith, hoci on sám už bol tiež viac ako desať rokov po smrti.

Nie je prekvapením, že veľké redakcie majú nekrológy významných osobností vopred napísané.

• New York Times má napísaných zhruba 1850 nekrológov,
• Washington Post 900,
• Hollywood Reporter 800.

Písanie nekrológov je zvláštna a jedinečná novinárska práca, opisuje Washington Post. „Verím, že každý má v sebe jeden dobrý príbeh,“ povedala bývalá autorka nekrológov Kay Powell. „Je na nás, aby sme ho našli a napísali.“

Nečakané úmrtia často zastihnú redakcie nepripravené. Nekrológ nemali médiá dopredu napísaný napríklad pre speváka Michaela Jacksona, herca Chadwicka Bosemana či basketbalistu Kobeho Bryanta.

Novinári však nemajú nachystané len nekrológy pre staršie osobnosti, ale napríklad aj pre mladšie celebrity s „chaotickým“ životným štýlom. Keď napríklad v roku 2011 zomrela 27-ročná speváčka Amy Winehouse, ktorá bola dlho závislá od drog a alkoholu, Washington Post zverejnil už dopredu pripravený článok.

Zaujímavosť: V roku 2018 spustila redakcia New York Times rubriku Overlooked, v ktorej vydáva nekrológy ženám, ktoré sa ich po svojej smrti nedočkali. Noviny totiž od roku 1851 vydali tisíce nekrológov, no väčšina bola o bielych mužoch. Vlastný nekrológ napríklad nemala ani spisovateľka Charlotte Brontëová či novinárka a feministka Ida B. Wellsová. Redakcia si tak chce aspoň spätne pripomenúť životy žien, ktoré zahanbujúco prehliadla.

---

Spotify spúšťa platené podcasty aj na Slovensku

Streamovacia platforma Spotify predstavila v apríli predplatné pre podcasty. Možnosť bola dostupná len pre tvorcov z USA, tento týždeň ju firma rozšírila na 33 ďalších krajín vrátane Slovenska a Česka.

• Predplatné funguje cez platformu Anchor, ktorú Spotify kúpil v roku 2019.
• Tvorcovia podcastov sa môžu rozhodnúť, ktoré epizódy budú len pre predplatiteľov a ktoré budú zadarmo.
• Cenu môžu nastaviť od 0,49 do 150 dolárov mesačne.
• Spotify poskytne kontaktné údaje na predplatiteľov, aby s nimi mohli podcasteri priamo komunikovať.
• Do roku 2023 si Spotify nebude účtovať žiadne poplatky, následne si bude brať 5 percent z príjmov podcasterov. Na porovnanie: Apple tiež umožňuje spoplatniť podcasty, v prvom roku si berie 30 percent, následne 15.

Firma v lete predstavila aj Spotify Open Access. Vďaka tejto platforme môžu mať prístup k plateným podcastom na Spotify aj predplatitelia z iných služieb. Túto možnosť tak budú môcť využiť napríklad médiá, ktoré majú podcasty za svojím paywallom, alebo služby na počúvanie audiokníh. Open Access využívajú napríklad Spiegel, Mediapart, Slate či Vox Media.

Prečo je to dôležité: Spotify je najväčšou platformou na počúvanie podcastov, v 60 krajinách už predbehol Apple. To, čo táto firma robí, bude mať veľký vplyv na celý audio trh. Všetky významné slovenské podcasty sú dnes zadarmo, no jednoduchá možnosť spoplatniť podcasty dáva tvorcom nové možnosti na experimentovanie a získanie dodatočných zdrojov. Podcasteri budú môcť jednoducho ponúknuť svojim predplatiteľom napríklad relácie bez reklám, bonusové epizódy či skorší prístup k novým dielam.

Čo ešte treba vedieť: Popularita podcastov rastie, no trh audiokníh je trikrát väčší, upozornil vo svojom článku Dávid Tvrdoň. Neprekvapí preto, že Spotify v posledných mesiacoch nakupuje aj firmy z tohto segmentu. Audioknihy môžu byť novou príležitosťou aj pre médiá. „Ak máte podcastové publikum a vydávate knihy svojich autorov, pridanie audiokníh do vašej ponuky prémiového predplatného môže byť dobrý spôsob, ako zvýšiť ich engagement,“ napísal Tvrdoň.

---

Je logické, že podcasty nezačali robiť rádiá, ale noviny

Na Slovensku nezačali experimentovať s podcastami rádiá, ale printové médiá, ktoré na to neboli zo začiatku ani technicky, ani personálne pripravené. Prečo? Aj to som sa spýtal producenta Martina Fenčáka zo spoločnosti ZAPO – zábava v podcastoch. Z celého rozhovoru vyberám tri myšlienky:

• „Ak by ste z vysielania rádií dali preč všetky pesničky, džingle, všetky kecy o hudbe, o počasí a presnom čase, čo vám zostane? Mnohokrát by nezostalo absolútne nič. V rádiu skrátka nie je obsah, ktorý by mohol byť úspešný v podcastovom svete. Myslím si, že ľudia z printov hodnotný obsah prirodzene vytvárajú v rámci svojho pracovného času.“
• „Ktokoľvek, kto sa snaží zapáčiť každému, nie je vhodný typ pre podcast. A rádioví a televízni moderátori sú dennodenne tlačení do tejto pozície. Nie sú autentickí, nemajú alebo nemôžu mať názor. Prezentujú veci, ktoré ich nebavia a o ktorých nevedia takmer nič. Majú iba krásnu tvár a hlas, ale nulovú kompetenciu. Navyše nie sú ochotní hovoriť o svojom súkromí. Myslím si, že 99 percent z nich v podcaste nemá šancu.“
• „Podcast robíme sami pre seba. Poslucháč ma absolútne nezaujíma. Samozrejme, pozriem si výsledky a zaujíma ma feedback, no pri jeho nahrávaní nemôžem myslieť na poslucháča, ale iba egoisticky sám na seba. Bavil som sa? Obohacuje ma to? Dozviem sa niečo nové? Bol to pre mňa príjemne strávený čas? Až keď to vypľujeme do sveta, tak sa pozriem, či to niekoho zaujalo.“

Čo ešte treba vedieť: Spoločnosť Zapo vznikla v roku 2019, dnes má v portfóliu 23 zábavných podcastov a robí aj viaceré firemné podcasty. V októbri mali 1,4 milióna vypočutí a obrat 50-tisíc eur. Plánujú expandovať aj na český trh a v súčasnosti rokujú s možnými investormi.

Ďalšie správy o médiách

• Tibor Eliot Rostas sa musí ospravedlniť poslancovi Jánovi Benčíkovi a zaplatiť mu 33-tisíc eur. Dôvodom je článok, v ktorom šéfredaktor dezinformačného časopisu Zem a vek tvrdil, že Benčík kryje neonacistov a ohrozuje životy slovenských občanov.
• Ministerstvo spravodlivosti chystá novelu Trestného zákona, ktorá by mala postihovať šíriteľov dezinformácií. Paragrafové znenie chce predstaviť ešte v novembri.
• RTVS dostane od štátu 5,5 milióna eur ako ďalšiu kompenzáciu za výpadky príjmov z koncesionárskych poplatkov.
• Televíziu TA3 môže kúpiť český podnikateľ Michal Voráček. Ten má napríklad podiel v regionálnej televízii Praha TV a v spoločnosti Our Media, ktorá vydáva web Parlamentní listy a slovenský denník Pravda.
• Slovensko vybuduje Centrum boja proti hybridným hrozbám, financovať sa bude z plánu obnovy. Centrum by malo začať fungovať od budúceho roka.
• Slovenská televízia je priestorom pre zasnené a zábavné retro a spomienky na život v totalitnom režime, ktorý akoby nebol až taký zlý, iba úsmevný, napísal publicista Marián Balázs.
• Facebook podľa českých novinárov poskytol vláde „algoritmus neočkovaných“, aby na nich mohla byť zacielená kampaň. Firma to poprela a vraví, že je to „veľké nedorozumenie“, takéto citlivé informácie na cielenie reklám nepoužíva.
• Nová európska legislatíva umožní kontrolovať, ako giganti platia dane. Firmy s ročným obratom nad 750 miliónov eur a aktivitami v minimálne dvoch krajinách budú musieť od roku 2024 zverejňovať informácie o tom, kde a ako zaplatili dane.
• Počet amerických detí vo veku 9 až 12 rokov, ktoré uviedli, že na internete zdieľali svoje nahé fotky, sa medzi rokmi 2019 a 2020 zvýšil zo 6 na 14 percent. Zväčšil sa aj podiel detí, podľa ktorých je normálne zdieľať svoje nahé fotky, a to z 13 na 21 percent. Uvádza to vo svojej správe nezisková organizácia Thorn.
• V akom stave sú európske zákony, ktoré majú zaviesť nové povinnosti pre digitálne platformy: o zákone o digitálnych trhoch (DMA) sa má hlasovať budúci týždeň (22. 11.) vo výbore pre vnútorný trh a v decembri v pléne europarlamentu. O zákone o digitálnych službách (DSA) by sa mohlo vo výbore hlasovať 9. decembra a v pléne v januári.
• Google bude platiť agentúre AFP za obsah. Firmy uzavreli dohodu na päť rokov, finančné podmienky neboli zverejnené. Google dostal v júli pokutu 500 miliónov eur za to, že s francúzskymi vydavateľmi nerokoval v dobrej viere.
• Až 50 percent všetkých hlasových správ na Messengeri si posielajú používatelia z Kambodže. Ukázalo sa, že klávesnice neboli dlho prispôsobené pre khmérčinu, a tak ich ľudia ignorujú a posielajú si hlasové správy.

Titulka týždňa

Na titulke ostatného čísla magazínu Time je Shannon Brewer, šéfka poslednej potratovej kliniky v štáte Mississippi. Vo svojej kariére už zažila hrozbu bombou, prenasledovanie či demonštrantov, ktorí zbili jej zamestnancov. Na papieriku na pracovnom stole má napísané číslo na kontaktnú osobu z FBI. „Tento rok je však podľa nej všetko intenzívnejšie. Nebezpečnejšie. S vážnejšími dôsledkami,“ píše Time. Už 1. decembra sa má totiž americký najvyšší súd zaoberať prípadom z Mississippi, v rámci ktorého môže zrušiť svoj historický verdikt z roku 1973. Ak by sa to stalo, môže nastať situácia, keď bude môcť každý americký štát prijať vlastný zákon o interrupciách vrátane ich úplného zákazu.

Citát týždňa

Tieto prasatá, čo prijímajú tieto zákony, musia niesť za ne zodpovednosť. Po tom, čo ich vláda pominie, sa musia postaviť pred pre nich zriadený tribunál, tak ako fašisti v Norimbergu, a musia im byť uložené tie najtvrdšie tresty vrátane trestu smrti, ktorý pre túto jednu príležitosť treba znova obnoviť.

– komentár z dezinformačného webu Hlavné správy, pod ktorým je podpísaný Jozef Kováč.

Pokojný víkend!