Denník N

Sedem hodín bez Facebooku

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Autorka je spisovateľka

„Demokracia, žena moja.“ Napísal kedysi Walt Whitman a ťažko povedať, či odporúčal svojej žene demokraciu, alebo si tú rovno bral za manželku. Demokracia, žena moja, rasa, život môj, dodala by som. Rasa je v tomto prípade sanskritský výraz, ktorý označuje výslednú chuť.

Často som na rasu myslela, práve keď ľudia postihnutí covidom o chuť a čuch prichádzali. V Indii ľudia jedli rukami, pretože chuť jedla sa má miešať s chuťou jediaceho, a to práve prostredníctvom jeho prstov. Rasa je spojenie chutí. Miesto, kde jeme v kombinácii s tými, ktorí s nami sedia pri stole, s tými, čo jedlo uvarili… Reči, vône, naše myšlienky, pocity, spolustolovníci.

Utkveli mi v pamäti dva príbehy rasistov. Znalca vína, ktorý napriek tomu, že za svoj život ochutnal najdrahšie a najexkluzívnejšie vína, napísal, že ak má povedať pravdu, najviac mu chutilo a nikdy nezabudne na lacné portugalské rosé, ktoré pil so svojím dievčaťom v bare, kde oslavovali jeho čerstvý vodičský preukaz. Ďalšou vyznávačkou rasy bola slávna antropologička Margaret Mead. Jej dcéra v knihe spomienok píše, že čím bola mama staršia, tým viac

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie