Denník N

Úspešný starosta Luníka IX Marcel Šaňa plánuje odchod z rómskeho sídliska

Starosta košickej mestskej časti Luník IX Marcel Šaňa. Foto -tasr
Starosta košickej mestskej časti Luník IX Marcel Šaňa. Foto -tasr

Marcel Šaňa (43 rokov) je sedem rokov starostom košického Luníka IX. Ide v šľapajach svojho otca Ladislava, ktorý tu bol starostom v rokoch 2000 až 2010. Ak Marcel vyhrá aj po tretíkrát v budúcoročných voľbách, bude starostom celkovo 12 rokov, teda otca prekoná o dva roky. Lenže vo výsledkoch, ktoré dosiahol, ho prekonal už dávno.

Rómske sídlisko s asi 4-tisíc obyvateľmi (oficiálne 7-tisíc, ale mnohí sú dlhodobo v zahraničí) je aj za hranicami Slovenska vnímané prinajlepšom ako geto so segregovanou menšinou.

Keď si v roku 2014 Marcel Šaňa prvý raz sadol do kancelárie starostu, na Luníku IX bola tma. Skutočne aj metaforicky. Verejné osvetlenie roky nefungovalo, pri blokoch boli haldy odpadu, mestská časť mala štvrťmiliónový dlh, ľudia mali vodu na prídel…

Nič z toho už neplatí. Oddlžené sídlisko sa uchádza o eurofondy a Marcel Šaňa buduje novú kultúru bývania na Luníku IX. Za zmeny, ktoré na sídlisku dokázal zrealizovať, dnes dostal ocenenie Lúč z tmy.

„Po svojom prvom zvolení do funkcie starostu v roku 2014 začal budovať konštruktívnu spoluprácu s vedením mesta Košice a naštartoval na sídlisku viacero významných zmien. Predovšetkým zbavil mestskú časť finančných dlhov, vďaka čomu sa mohla uchádzať o rozvojové projekty,“ píšu o Šaňovi organizátori ocenenia.

Ocenenie Lúč z tmy každoročne udeľujú rómske organizácie a nezávislé osobnosti tým, ktorí sa dlhodobo zasadzujú o zlepšenie postavenia Rómov v rôznych oblastiach života.

S Marcelom Šaňom sme sa rozprávali pár dní pred týmto ocenením.

V akých podmienkach ste v Košiciach vyrastali? Čo robili vaši rodičia?

Rodičia žili u svojich rodičov, keď prišla možnosť presťahovať sa na nové sídlisko Luník IX. Dostali štvorizbový byt, nasťahovali sme sa sem v roku 1980, keď som mal dva roky. Prežíval som úplne normálne detstvo. Bývali sme tu s majoritou, ich bolo najprv viac ako Rómov. Až neskôr začali odchádzať.

Otec bol za socializmu parťákom v Pozemných stavbách, slušne zarábal, mali sme všetko, čo sme potrebovali. Mama robila pomocnú silu v reštaurácii. Ale v 90. rokoch sa všetko začalo zhoršovať. Rodičia stratili prácu, ťažko sa vtedy dalo zamestnať. Potom aspoň otec robil na stavbe a to bol jediný príjem, ktorý sme mali.

V polovici 90. rokov padlo rozhodnutie, že všetkých neplatičov z mesta začali sťahovať na Luník IX. A slušní ľudia sa postupne poberali preč. Potom sem sťahovali aj ľudí z okolitých obcí, ktorí neboli zvyknutí na paneláky. Išlo to dole vodou.

Nehovorili rodičia doma, že poďme odtiaľ preč, keď sa tu tak radikálne zhoršujú podmienky na bývanie?

Miliónkrát si to povedali, ale nepodarilo sa im to. Keď nemali zamestnanie, tak nemali ani možnosť nájsť si iné bývanie. Ale keby mohli, určite by sme odišli celá rodina.

Nerómovia odchádzali, sťahovali sem len Rómov. To by, samozrejme, nebol problém, keby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie