Denník N

Martin Huba: Vedel som, že mám rád svoju prácu a svojich kolegov, ale nevedel som, ako veľmi (ukážka z knihy)

Martin Huba. Foto - Peter Korček
Martin Huba. Foto – Peter Korček

Text a fotografie sú súčasťou knihy Rok bez divákov, ktorá vychádza vo vydavateľstve Denníka N

Mohlo by sa zdať, že pandemický rok nám poskytol veľa voľného času. Väčšinou si človek pod týmto pojmom predstaví niečo príjemné. Niežeby som sa netešil z času, ktorý som mal zrazu na knihy, na záhradu, na rodinu a na seba, ale nad tým všetkým visel tieň tragédie. Príjemné pre mnohých nemuselo byť ani zoznámiť sa so sebou samými. Doba, ktorú sme žili, ponúkala množstvo príležitostí, ako sa tomu vyhnúť, ako sa od seba vzdialiť. Zoznámenie so sebou nemusí byť radostné. Ale ak je človek schopný aspoň sa zľaknúť sám seba, aj to je nádej, že už ďalej nebude spôsobovať nešťastie sebe či iným.

Vedel som, že mám rád svoju prácu a svojich kolegov, ale nevedel som, ako veľmi, až kým sme sa opäť po niekoľkých mesiacoch nestretli. Bolo to pozitívne nóvum, ktoré mi táto nešťastná korona priniesla. Neboli sme nadšení z toho, že sme stratili divákov. Neboli sme nadšení z toho, že všetko sa neustále menilo. Keby nám niekto na začiatku povedal, že to bude trvať rok, azda by sme sa na to vedeli pripraviť, ako keď chlapci nastupovali na vojenčinu, ale toto bol neustály chaos. Jedna vec nás však všetkým týmto chaosom spájala, nech bol akokoľvek obrovský: Veľmi sme túžili hrať.

Foto – Peter Korček
Martin Huba. Foto – Peter Korček
Foto – Peter Korček

Myslím, že nehovorím iba za seba, keď poviem: Radšej tridsaťjeden predstavení za mesiac ako ani jedno. Spomenul som si na situácie, keď sme sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie