Denník N

Ako sa Západ chveje tvárou v tvár ruskému útoku

Lukašenko a Putin. Foto - TASR/AP
Lukašenko a Putin. Foto – TASR/AP

V očiach zvyšku sveta vyzerá Poľsko bezcitne. Lenže požadovať, aby štátne orgány vo Varšave otvorili svoje hranice tisíckam migrantov, jednoducho znamená pristúpiť na hru Kremľa.

Autor je britský novinár a spisovateľ

V lesoch západného Bieloruska sa v posledných mesiacoch chúlia v chatrných stanoch a provizórnych prístreškoch a znášajú mrazivé a špinavé podmienky tisíce ľudí. Sú podchladení a hladní, niektorí aj chorí. Desiatky z nich už zomreli. A mnohí ďalší ich budú nasledovať v najbližších dňoch.

Najprv ich – najmä ľudí z Blízkeho východu – rôznymi sľubmi nalákali na cestu do Minska a potom ich autobusom odviezli na hranicu, aby sa tam cez Poľsko pokúsili dostať do západnej Európy. V tomto novom type vojny je muníciou ľudská bieda.

Za všetkým hľadaj Rusko

Títo migranti sú obeťami vysokej geopolitickej hry, ktorá sa hrá s cieľom odhaliť slabiny Západu, zvýšiť vnútorné napätie v jednotlivých krajinách i medzi nimi, podnietiť rozpory a podlomiť tak západnú dôveryhodnosť.

Za všetkým stojí Rusko. Vo svojej podstate je to slabá krajina, ktorá má napriek rozlohe i počtu obyvateľstva hospodárstvo veľkosti Talianska. A tiež množstvo vnútorných a vonkajších problémov. Napriek tomu využíva zmes klamstiev a rozhodných krokov, ktorá nás privádza do rozpakov. Jeho spojenci – ako napríklad Bielorusko – dávajú Kremľu hodnoverné alibi, že za nič nemôže. Putinov hovorca odmieta ako „bláznivú“ akúkoľvek možnosť, že by Rusko mohlo mať podiel na migračnej kríze. Naopak, obviňuje z nej priamo Európsku úniu.

Pravdou však je, že silný muž z Minska Alexander Lukašenko je úplne závislý od Kremľa, pokiaľ ide o peniaze a svaly, ktoré potrebuje na to, aby sa udržal pri moci. Na to, aby ustúpil, by stačil jeden krátky telefonát od Putina.

Výpalníci

Kremeľ a jeho bieloruský satelit v skutočnosti robia výpalníctvo: tvária sa ako štátnici, no používajú rétoriku ako mafiánska rodina Sopranovcov: „Máte peknú hranicu. Bola by škoda, ak by ju niekto prelomil…“ Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dokonca navrhol, aby EÚ zaplatila Bielorusku za obmedzenie migračných tokov, pričom citoval podobnú dohodu uzavretú s Tureckom po predchádzajúcej migračnej kríze v roku 2015.

Putin a Lukašenko si to môžu dovoliť, pretože Západ čelí migračnej dileme. Populačný rast, klimatické zmeny, vojny, chudoba, hlad a zlé vládnutie dávajú do pohybu milióny ľudí z Blízkeho východu, afrických i iných krajín smerom na globálny sever. Napriek tomu voliči v západných krajinách jasne vyjadrujú svoj nesúhlas s masovou migráciou. Politici sa snažia uniknúť pred ich nevôľou. Výsledkom toho je, že na našich hraniciach umierajú ľudia. Nami vyznávané humanitárne hodnoty sa ocitli na bode zlomu.

Výsledkom je obohacovanie súkromných pašerákov ľudí – a presun politickej moci smerom ku krajinám, ktoré sa do toho zapoja.

Rusko to vyskúšalo v roku 2016, keď posielalo migrantov na svoju hranicu s Fínskom. To sa skončilo až vtedy, keď vláda v Helsinkách súhlasila s ukončením zmrazenia bilaterálnych vzťahov s Ruskom po jeho útoku na Ukrajinu. „V nástrojoch zahraničnej politiky Kremľa sa hrozba usmerňovania migračných tokov stala formou tlaku, ktorý možno použiť na formovanie bilaterálnych vzťahov,“ uvádza sa v správe varšavského think-tanku OSW. Využívanie migrácie podkopáva dôveru verejnosti v úrady a polarizuje verejnú mienku. Oba tieto výsledky vyhovujú dlhodobému cieľu Kremľa, ktorý sa dá zhrnúť do klasického motta Rozdeľuj a panuj.

Na rane je Poľsko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bielorusko a Lukašenko

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie