Ľudia sú pre cicavce väčšia pohroma ako Černobyľ, tvrdí nová štúdia

Veľkofilm Godzilla režiséra Rolanda Emmericha z roku 1998 vykresľuje uzavretú zónu černobyľskej jadrovej elektrárne nevábne. Prší, všade je pusto, len v zemi sú dážďovky, ktoré zmutovali do väčších rozmerov.

Nový výskum Tatyany Deryabiny z Queen’s University v Belfaste a jej tímu ukazuje, že tento obrázok nie je celkom presný. V zóne sa to hemží životom. Zistenia publikoval prestížny časopis Current Biology.

Keď v roku 1986 vybuchol reaktor jadrovej elektrárne v Černobyli, viac ako 116-tisíc ľudí vysťahovali z oblasti, ktorá je dodnes uzavretá. Má plochu 4,2 km², leží na hranici Ukrajiny a Bieloruska.

Vedci zistili, že v kontaminovanom území na bieloruskej strane (zaberá zhruba polovicu z celkovej plochy uzavretej zóny, radiácia je tam rovnaká ako na zvyšku územia) žijú diviaky, srnce a viaceré iné cicavce. „Z nášho dlhodobého výskumu vyplýva, že radiácia nemá negatívny vplyv na výskyt cicavcov v oblasti,“ píšu autori v štúdii.

Helikoptérou a stopami v snehu zistili nárast populácií

Výskumníci použili záznamy z rokov 1987 až 1996, keď nad oblasťou lietala helikoptéra. Fyzicky z nej počítali zvieratá. Využili aj pozemný prieskum priamo z oblasti, v rokoch 2008 až 2010 sledovali stopy, ktoré živočíchy zanechali v snehu. Získané dáta potom porovnávali s inými oblasťami v regióne.

Zistili, že po havárii sa populácie cicavcov v uzavretej oblasti zvýšili. Počet losov a srncov rástol stabilne od roku 1987, do roku 1996 sa takmer zdesaťnásobil. Populácia diviakov klesla iba v rokoch 1993 až 1994, išlo však o dôsledok choroby, ktorá u nich prepukla. Znamená to, že lov, lesníctvo a poľnohospodárstvo devastovali zvieratá viac ako jadrová havária, píše Science.

„Výskyt losov, srncov a jeleňov v rámci uzavretej zóny černobyľskej jadrovej elektrárne sa podobá na ten z iných štyroch prírodných rezervácií v regióne, kde ku kontaminácii nedošlo. Počet vlkov v uzavretej zóne je až 7-násobný,“ uvádza sa v štúdii.

„Keď odstránite ľudí, prírode sa začne dariť, dokonca aj keď sa bavíme o najhoršej nukleárnej havárii, akú ľudstvo kedy zažilo,“ cituje časopis Science Jima Smitha, spoluautora výskumu, environmentálneho vedca z univerzity v Portsmouth vo Veľkej Británii.

Ľudia horší ako radiácia

„Na druhej strane, nehovoríme, že radiácia je pre zvieratá dobrá, ale to, že ľudské osídlenie je ešte horšie,“ dodal Smith na tlačovej konferencii.

Je nepochybné, že zvieratá v blízkosti Černobyľa a jadrovej elektrárne vo Fukušime v Japonsku, kde došlo k incidentu po zemetrasení a cunami v marci 2011, utrpeli poškodenie na úrovni génov. „Otázkou za milión je, aký význam tomu pripísať. To zatiaľ nevieme,“ doplnil kolegu Tom Hinton, ďalší spoluautor štúdie.

Námietky

Aj iný výskum v minulosti potvrdil, že zamorenú oblasť obývajú viaceré cicavce. Avšak našli sa aj protipríklady. Autori novej štúdie tvrdia, že ich zistenia sú viac dôveryhodné, pretože trasy zvierat, ktoré sledovali, sú až 20-násobne dlhšie a zaznamenávali ich v priebehu viacerých rokov.

Nevýhodou štúdie je, že nám neposkytuje informácie o tom, akého veku sa živočíchy, ktoré v okolí Černobyľa žijú, dožívajú a či sú schopné reprodukovať sa. Výhrady k výskumu má aj Anders Møller, ekológ z univerzity Paris-Sud vo Francúzsku. Tvrdí napríklad, že vtáky v Černobyli majú menšie mozgy. Spochybňuje aj vierohodnosť dát z Bieloruska a vyzýva na ich overenie nezávislým tímom, informuje Science.

V Černobyli skúmali aj Slováci

Podľa Martina Hajducha z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín Slovenskej akadémie vied je štúdia dôveryhodná. „Zvieratá sú na rozdiel od rastlín mobilné, tak nemusia celý život stráviť v rádioaktívnej oblasti. A keďže v oblasti klesla úroveň rádioaktívneho zamorenia, a je tam minimálna ľudská aktivita, tak sa odolnejšie zvieratá do oblasti radi vracajú. Samozrejme, v oblasti konzumujú rádioaktívnu potravu, tak si dlho nepožijú. Ale to už žiadna štúdia neskúmala, pokiaľ je mi známe,“ konštatoval.

Hajduch sa v minulosti zúčastnil výskumu v Černobyli: „Týkal sa adaptácie rastlín v Černobyľskej rádioaktívnej oblasti. Zaujímalo nás, akým spôsobom sa rastliny dokážu prispôsobiť rádioaktívnemu prostrediu v Černobyli. Naše výsledky poukázali na zmeny vo výskyte rôznych metabolických proteínov,“ povedal pre Denník N.

Čo to znamená?

Otázkou je, ako nové údaje o hojnom výskyte života v uzavretej oblasti okolo Černobyľa interpretovať. Ľudia tam nežijú, lebo radiáciu považujeme za nebezpečnú. Prečo tam potom „kvitne život“? Znamená to, že zvýšená úroveň radiácie divokej prírode prospieva? Alebo to znamená, že pre divokú zver je odchod ľudí s ich poľnohospodárstvom, lovom a lesníckymi aktivitami takou výhodou, že prevyšuje negatíva vysokej radiácie, pýtajú sa v žurnále Scientific American.

Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.cub.2015.08.017.