Denník N

Bieloruský denník: Slabosť Európy alebo diktátora? Čo si myslieť o Merkelovej telefonátoch Lukašenkovi

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ilustračné foto - TASR/AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ilustračné foto – TASR/AP

Prvou reakciou bol šok. Čo hovoria obyčajní Bielorusi aj experti na telefonáty nemeckej kancelárky bieloruskému diktátorovi?

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Večer 15. novembra Angela Merkelová, dosluhujúca nemecká kancelárka, zatelefonovala Alexandrovi Lukašenkovi. Prvou reakciou bol šok.

Čo to bolo? Skutočne sa politická blokáda Lukašenkovho režimu skončila? Znamená to, že teraz ho uznajú za legitímneho prezidenta Bieloruska? Znamená to, že s ním teraz budú komunikovať aj iní európski politici?

Ako prvá o tom informovala Lukašenkova tlačová služba, pričom sa nesmierne tešila. Dlhý, až 50-minútový rozhovor s jedným z najvplyvnejších politikov sveta – provládni novinári a propagandistické kanály na Telegrame vybuchli šťastím.

Ako to však bolo v skutočnosti?

Vzápätí sa začali objavovať podrobnosti o telefonáte z Nemecka a z iných krajín EÚ. Ukázalo sa, že Merkelová a Lukašenko diskutovali o migračnej kríze a diktátor si stanovil dve podmienky (podľa niektorých správ ich bolo viac, ale dve sú kľúčové): uznanie jeho osoby za prezidenta a zrušenie sankcií.

Uviedla to estónska ministerka zahraničných vecí Eva-Maria Liimetsová. Neskôr to potvrdil aj nemecký Bild.

Podľa správy, ktorú vydalo Nemecko (kde Lukašenka nazvali „pán Lukašenko“), a prísľubov nových sankcií zo strany USA z dôvodu migračnej krízy tento telefonát nebol pre diktátora úspešný.

Okrem toho predstavitelia rôznych krajín (Peter Stano z európskej služby pre zahraničnú politiku, Steffen Seibert z nemeckého vládneho kabinetu a ďalší) potvrdili, že diktátor je stále nelegitímny a neexistujú žiadne predpoklady na zmenu. Sankcie možno zrušiť až po splnení národných požiadaviek: ukončenie represií, prepustenie politických väzňov a tresty pre skutočných zločincov.

A, samozrejme, po zorganizovaní nových a spravodlivých prezidentských volieb.

Čo hovoria obyčajní Bielorusi?

Od volieb sa aktívne zúčastňujem na mnohých četoch v Minsku, kde žijem, a vo svojom rodnom meste, odkiaľ som sa presťahoval do hlavného mesta. Ide o profesijné čety. Vo všetkých správach (v skupinových a súkromných), ktoré mi posielali priatelia, kolegovia, známi, bolo vidieť sklamanie. Nepochopenie toho, čo sa deje. Obavy, že ani zo strany spojencov nezostala žiadna podpora.

„Merkelová volala?! Čo sa tam vlastne deje? Prečo mu volala? Dúfam, že išlo o telefonát ako varovanie pred sankciami. O čom sa dá rokovať? Musí byť maximálny nátlak. Úplne zatvorte hranice a hotovo!“

„Počuli ste, že Merkelová volala Lukašenkovi? Čo sa deje? Už sme sa vzdali? Lukašenko je teraz legitímny, nespáchal žiadne zločiny, všetko je v poriadku?“

„Je to zrada všetkých Bielorusov, ktorí teraz sedia za mrežami, ktorí trpeli represiami a boli vyhnaní z krajiny. Zradili nás.“

„Čo má Nemecko za úmysel? Zdá sa, že Merkelová prehrala spor o to, kto zavolá Lukašenkovi, a vytiahla tenkú slamku. O to viac, že jej zostáva pracovať už iba krátko.“

Keď sa časom dozvedeli o obsahu rozhovoru, rétorika sa zmenila. Z četov vidím, že ľudia sa upokojili. Propaganda však na chvíľu dosiahla želaný výsledok – mnohým Bielorusom prinajmenšom pokazila náladu na večer.

Čo hovoria predstavitelia demokratických síl v Bielorusku

Ako prvá na telefonát zareagovala Svetlana Cichanovská, zvolená líderka Bieloruska:

„Viem, že Merkelovej telefonát nebol zo strany EÚ pozvaním na dialóg. Koniec koncov, nemecká vláda naďalej podporuje piaty a pripravovaný šiesty balík sankcií proti režimu. Preto jeho snaha skryť politickú izoláciu za tento telefonát neznamená, že ‚stránka sa obrátila‘. Je to vytrhnutá stránka z denníka päťkára, ktorý chce utajiť svoje zlyhanie.

S Angelou Merkelovou sme sa stretli. Od prvého stretnutia je jasné, že je to politička, pre ktorú je hlavnou prioritou ľudský život. Z rovnakého dôvodu pred rokom volala mužovi, ktorý prehral voľby v Bielorusku.“

Ostatní predstavitelia demokratických síl Bieloruska pani Merkelovú skôr kritizovali.

Pavel Latuško a ďalší protestní politici uviedli, že nemecká kancelárka nemala volať diktátorovi. Pripomenuli, že rozhovor s Lukašenkom je rozhovor s vrahom, ktorého ruky sú až po lakte od krvi. Telefonát Lukašenkovi je telefonát osobe, ktorá má na svedomí takmer dve desiatky úmrtí v súvislosti s voľbami, desaťtisíce zadržaní, osobe, ktorá prinútil desaťtisíce či dokonca státisíce Bielorusov opustiť rodnú krajinu.

Pavel Latuško, člen predsedníctva Koordinačnej rady opozície a predseda Bieloruskej národnej protikrízovej správy, obzvlášť zdôraznil, že je potrebné usilovať sa o neuznanie Lukašenka a jeho vlády.

Čo hovoria experti

Politický analytik Arciom Šrajbman si nemyslí, že telefonát dodáva Alexandrovi Lukašenkovi legitímnosť:

„Jemne povedané, je ešte príliš skoro hovoriť o uznaní Lukašenka. Skutočnosť, že riadi situáciu v Bielorusku a osudy ľudí na jeho území, nespochybňuje ani štáb Cichanovskej. Západ by vyzeral smiešne, keby túto skutočnosť ignoroval. Podobne ako v prípade Afganistanu bol dialóg s Talibanom nevyhnutný na to, aby sa ľudia dostali z Kábulu. Európska únia, ak aj uznáva Lukašenka, tak skôr ako niekoho, kto je schopný vytvárať problémy v regióne a potom ich sám riešiť.“

„Ak sú informácie v novinách Bild pravdivé, tak Alexander Lukašenko utrpel porážku. Morálny bankrot Merkelovej sa stal politickým víťazstvom. Lukašenko prehral. Migrantov nakoniec museli stiahnuť z bezprostrednej hranice. Až potom sa Merkelová ozvala druhýkrát.“

Stále nie je úplne jasné, ako migračná kríza dopadne pre všetky strany. Lukašenko sa zjavne snažil využiť migrantov ako zbraň na zabezpečenie uznania a zrušenia sankcií. Zatiaľ sa však podaril pravý opak.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie