Trojtýždňový lockdown pre všetkých je opäť v hre. Vláda ho môže skúsiť presadiť bez SaS, nakrátko aj s núdzovým stavom

Kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) bude tento týždeň rozhodovať o tom, či sa Slovensko nevyberie rovnakou cestou ako Rakúsko a nevyhlási dočasný trojtýždňový lockdown pre všetkých, teda očkovaných aj neočkovaných. Navrhuje to minister zdravotníctva.

Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) v pondelok na konferencii Vizionári povedal, že ak by sa všeobecný lockdown zaviedol čo najskôr, Vianoce by mohli byť bez prísnych opatrení. Zároveň však dodal, že by išlo o prvé kolo lockdownu, a ak by nezabralo, uzávera by mohla pokračovať. Minister informoval, že aj očkovaní ľudia v najviac postihnutých regiónoch žiadajú zaviesť lockdown, aby sa situácia zlepšila čím skôr.

Vláda by mala o návrhu rozhodovať v stredu, v pondelok podvečer sa koaliční lídri stretnú na pravidelnej koaličnej rade. SaS sa vyjadrí až v stredu, no šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková so všeobecným lockdownom nesúhlasí. Časť vládnych politikov zvažuje, že by lockdown presadili aj bez jej ministrov. Ako by sa strana Richarda Sulíka postavila k tomu, ak by bola prehlasovaná – a či by návrh nevetovali –, SaS zatiaľ nehovorí.

Cigániková: Ešte sme nevyskúšali, čo máme

Šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) vraví, že jej strana je naďalej proti. „Podľa nás by bol tvrdý lockdown riešením na krátky čas a následne by spôsobil výrazné zhoršenie,“ povedala.

„Rozhodovaniu o kompletnom lockdowne by mal predchádzať skutočný lockdown len pre neočkovaných vrátane obmedzenia cestovania, ak to bude nevyhnutné. SaS je presvedčená, že jediným skutočným riešením je očkovanie, preto podporujeme opatrenia, ktoré dávajú viac slobody očkovaným na základe ich nižšieho epidemického rizika. Takéto riešenie je nielen funkčné, ale najmä trvalé.“

Strane prekáža najmä to, že by všeobecný lockdown demotivoval tých, ktorí sa už očkovali alebo o tom aspoň uvažujú. „Prečo by sa niekto očkoval, keď vakcíne z nejakého dôvodu neverí a navyše mu ani neprinesie slobodu navyše?“ pýta sa Bittó Cigániková, podľa ktorej by sa krajina mala zamerať na vymáhanie dodržiavania súčasných opatrení či zavedenie režimu OTP na pracoviskách.

Podľa informácií Denníka N sa medzi politikmi OĽaNO a Sme rodina pripúšťa aj možnosť, že by sa dočasný všeobecný lockdown na vláde schválil aj bez hlasov ministrov SaS. Ako by sa strana zachovala – a či by v tom prípade návrh vetovala –, jasné nie je. „O tom, ako budeme postupovať na vláde, rozhodne ministerský klub pod vedením Richarda Sulíka,“ dodala Bittó Cigániková.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa zatiaľ nechcel vyjadrovať k tomu, či sa pri prípadnom trojtýždňovom lockdowne zatvoria aj školy. Podľa neho to bude predmetom rokovaní koaličnej rady aj straníckeho poslaneckého klubu. „Budem však robiť všetko pre to, aby školy zostali otvorené pri dodržaní všetkých preventívnych opatrení čo najdlhšie,“ dodal Gröhling.

Za lockdown pre všetkých minulý týždeň nebola ani vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). V pondelok na Facebooku napísala, že jej strana konzistentne presadzovala a bude presadzovať, aby akékoľvek opatrenia motivovali na očkovanie.

„Slovensko nepotrebuje neustále opakujúce sa lockdowny, ktoré ničia ekonomiku, pracovné miesta aj spoločnosť, ale potrebuje zvýšiť podiel zaočkovaných ľudí v rizikových skupinách obyvateľov. Z toho dôvodu vo všetkom podporujeme motiváciu pre ľudí, aby sa dali zaočkovať a boli tak chránení pred ťažkým priebehom ochorenia. Aj skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že práve miernejšie obmedzenia v každodennom živote sú pre ľudí najlepšou motiváciou, aby sa dali zaočkovať.“

Remišová však dodala, že k návrhu na lockdown sa vyjadrí po preštudovaní návrhu ministerstva zdravotníctva a dodala, že ak by bola situácia v nemocniciach natoľko vážna, že by si žiadala napríklad obmedziť pohyb cez okresy, nebude takéto opatrenie blokovať.

Na druhej strane podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga pre TASR povedal, že vzhľadom na pandemickú situáciu sú všetky možnosti na stole. Upozornil, že ak nepristúpime k ráznym opatreniam, skolabujú nemocnice. „Verím, že dnes popoludní zvíťazí odvaha a prijmeme opatrenia, ktoré musia byť prijaté,“ dodal.

Ďalšie sprísnenie protipandemických opatrení cez víkend pripustil aj premiér Eduard Heger. „Všetko závisí od vývoja najbližších dní,“ povedal v sobotu v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko. „My sme pristúpili k veľmi ráznemu lockdownu pre nezaočkovaných, pretože práve tých potrebujeme chrániť a obmedziť, ale povedal som – ak sa situácia bude zhoršovať, (…) ak to nebude stačiť, samozrejme, hneď budúci týždeň budeme musieť prikročiť k prísnejším opatreniam.“

V pondelok poslal médiám stanovisko, podľa ktorého sa „intenzívne zaoberá“ možnosťou trojtýždňového lockdownu pre všetkých obyvateľov. „Predseda vlády Eduard Heger v žiadnom prípade nebude hazardovať so životmi zaočkovaných, či nezaočkovaných. Názor odborníkov je v tomto smere pre predsedu vlády kľúčový,“ reagoval jeho tlačový odbor.

Premiér zároveň vyhlásil, že si uvedomuje, že je nutné situáciu riešiť okamžite aj preto, aby sme mali pokojnejšie Vianoce a mohli neskôr opatrenia uvoľňovať s ohľadom na blížiacu sa sezónu v cestovnom ruchu.

Ako by vlastne lockdown vyzeral?

Trojtýždňový, respektíve 20-dňový tvrdý lockdown pre všetkých podporuje hnutie Sme rodina. „Hnutie Sme rodina je názoru, že o tomto by mal rozhodnúť minister zdravotníctva a minister hospodárstva. Oni musia nájsť rozumný konsenzus, aby to prežilo aj zdravotníctvo, ale aby to prežil aj priemyselný sektor,“ povedal Kollár pre TA3.

„Sme proti rozdeľovaniu spoločnosti na tých zaočkovaných a nezaočkovaných. Keď potrebujeme uvoľniť nemocnice, spravme lockdown. Pokojne aj od zajtra, pre všetkých, rovnako. Zavrieť celú krajinu ako Rakúšania na dvadsať dní, zákaz chodenia medzi okresmi, aj za to by som bol. A po dvadsiatich dňoch všetko otvoriť, bez ohľadu na to, aké budú výsledky, všetko otvoriť, aby sme udržali ekonomiku a priemysel.“

Dôležité je, čo si vlastne kto predstavuje pod termínom „lockdown“. Ukázalo sa to už pri detailoch „lockdownu pre nezaočkovaných“, o ktorom hovorí premiér. Keď hygienici vydali spresňujúce vyhlášky, ukázalo sa, že nezaočkovaní môžu aj po sprísnení opatrení vstupovať do mnohých prevádzok vrátane napríklad obchodov s oblečením.

Počas druhej vlny krajina fungovala v prísnom režime, s vyhláseným núdzovým stavom, fungovali pre všetkých len základné obchody a služby. Obchody s oblečením, hračkami, elektronikou či nábytkom museli byť zatvorené a fungovali len ako výdajné okienka.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý bol za trojtýždňový lockdown už na minulotýždňovej vláde, hovoril cez víkend o tom, že adventný lockdown by sa mohol podobať tomu, čo poznáme z druhej vlny. „Mohli by sme chodiť do práce, do prírody, do školy a, samozrejme, boli by otvorené obchody, nazvime ich bazálne. Aby sme na tie tri týždne, čo je vlastne inkubačná lehota, kým sa vírus rozvinie a prípadne človek skončí v nemocnici, odľahčili nemocnice,“ vysvetlil v TA3.

Obmedzenia, o ktorých hovorí Boris Kollár, predpokladajú vyhlásenie núdzového stavu, počas ktorého vláda môže obmedziť aj pohyb občanov. Podľa dnes platného zákona ho vláda pre pandémiu môže vyhlásiť na štyridsať dní, no do dvadsiatich dní ho musí potvrdiť parlament.

Ak to neurobí, núdzový stav sa končí. Technicky teda je možné na dvadsať dní, ktoré spomínal predseda parlamentu, vyhlásiť núdzový stav aj bez poslancov. O núdzovom stave v piatok hovoril aj minister Lengvarský. „Celoplošný lockdown znamená núdzový stav, pretože obmedziť vychádzanie môžeme iba v núdzovom stave,“ povedal v piatok v Rádiu Expres.

Opozičný Hlas v pondelok vyhlásil, že ak chce vláda prijať všeobecný lockdown, musí prijať okamžitú pomoc pre ľudí aj hospodárstvo. „Mám vážnu obavu, že ak vláda takúto pomoc neprijme, ak sa uchýli len k sprísneniu opatrení, budú sa ľudia ich dodržiavaniu vyhýbať,“ povedal Peter Pellegrini.

Vláda vyhlásila núdzový stav počas prvej aj druhej vlny pandémie koronavírusu. V prvej vlne platil od polovice marca do polovice júna 2020, potom bol opäť vyhlásený 1. októbra. Vtedajší kabinet Igora Matoviča ho musel opakovane predlžovať, na čo parlament dokonca prijal ústavný zákon, o ktorom sa hlasovalo v období vianočných sviatkov aj za prítomnosti pozitívne testovaných poslancov, ktorí boli oddelení fóliou od ostatných zákonodarcov. Skončil sa až o polnoci 14. mája 2021.