Povinné očkovanie a princíp objektivity
Ak je podľa konzília odborníkov a objektívnych vedeckých poznatkov povinné očkovanie určitých najohrozenejších skupín obyvateľstva jediný nástroj na zvládnutie tretej vlny pandémie, prípadne jej ďalších vĺn, potom by štát k tomuto kroku mal pristúpiť.
Autor je advokát, špecializuje sa na ústavné právo
Začiatkom novembra konzílium odborníkov vo svojom vyhlásení upozornilo na veľmi rýchlo sa zhoršujúcu epidemickú situáciu v Slovenskej republike. V súčasnosti sme už z hľadiska počtu infikovaných osôb na milión obyvateľov na vrchole celosvetových covidových štatistík. Experti aj minister zdravotníctva považujú stav pandémie za alarmujúci a hovoria o humanitárnej katastrofe.
Hlavnú príčinu tohto stavu vidia odborníci v nízkej zaočkovanosti populácie, ktorá je po Bulharsku a Rumunsku tretia najnižšia v Európskej únii. Vysoký počet neočkovaných a prítomnosť rýchlo sa šíriaceho delta variantu vedie k prudkému nárastu hospitalizácií a úmrtí. Nemocnice stoja pred kolapsom, vyčerpaní zdravotníci pracujú na hranici svojich psychických a fyzických možností.
Jediný nástroj
Podľa konzília odborníkov je potrebné vynaložiť maximálne úsilie na zvýšenie zaočkovanosti obyvateľstva ako „jediného nástroja“ na zvládnutie tretej vlny a prípadných ďalších a na tento cieľ odporúčajú zvážiť povinné očkovanie určitých skupín obyvateľov tak, ako to robia v iných štátoch Európskej únie.
Dôsledné testovanie a prísny lockdown sú v súčasnej kritickej situácii vhodným a zrejme aj nevyhnutným nástrojom na naliehavé odbremenenie preťažených nemocníc. Pandémiu však tieto opatrenia samé osebe nikdy neporazia, môžu len dočasne zmierňovať jej následky. Ich nevýhodou je, že sú z dlhodobého hľadiska ekonomicky neúnosné pre štát aj dotknuté osoby.
Navyše
