Denník N

La Máquina, to bol krásny futbal, tango a víno. Jeden z najlepších tímov histórie hral v Argentíne

Pri debatách o najlepších tímoch histórie experti často spomínajú Barcelonu Pepa Guardiolu, Ajax Amsterdam Johana Cruyffa či AC Miláno Arriga Sacchiho. V juhoamerickom futbale však nájdeme ďalšieho silného kandidáta: tím River Plate zo štyridsiatych rokov, ktorý mal prezývku „La Máquina“ (Mašina).

Zatiaľ čo európske futbalové ligy sa pre vojnu hrali v obmedzenom režime, argentínska liga dosiahla vrchol popularity a mala hráčov, ktorí patrili k najlepším na svete.

Slávnu „La Máquinu“ tvorila predovšetkým pätica legendárnych útočníkov: Juan Carlos Muñoz, José Manuel „El Charro“ Moreno, Adolfo Pedernera, Ángel Labruna a Félix Loustau. Ich štýl hry bol unikátny, víťazný a zábavný.

„La Máquina“ je dodnes v Argentíne synonymom pre krásny a kreatívny futbal nazývaný aj „la nuestra“. V argentínskom prostredí má tento termín ešte hlbší význam. Vyjadruje štýl hry, ktorý sa spolieha na individuálnu kvalitu. Hráči sa môžu prostredníctvom futbalu prejavovať smerom navonok.

„La Máquina“ sa zároveň stala jedným z najväčších mýtov argentínskeho futbalu. Muñoz, Moreno, Pedernera, Labruna a Loustau síce strieľali góly, no tie neboli ich hlavným cieľom. Chceli sa predovšetkým futbalom baviť a prenášať to aj na fanúšikov. Na ich zápasy chodili ľudia ako do divadla – a vždy nevyhnutne prišli aj góly.

Zatiaľ čo pár rokov predtým argentínska tlač „strojový“ futbal kritizovala ako „typický britský štýl“ bez kreativity a prekvapenia, River Plate priniesol inú interpretáciu „mašiny“. „La Máquina“ obsahovala menšie prvky, ktoré sa k sebe skvele hodili. Dlhoročný rozpor vo futbalovej teórii medzi individualizmom a kolektivizmom prekonala podobne, ako sa to o dekádu neskôr podarilo slávnemu tímu Maďarska a neskôr Holandsku okolo Cruyffa.

Ako píše Jonathan Wilson v knihe Angels With Dirty Faces (Anjeli so špinavými tvárami) o histórii argentínskeho futbalu, „La Máquina“ bola tímom víťazov, „ale nie bezohľadných víťazov.“ Jej sila sa nedá merať trofejami. V rokoch 1941 a 1942 dokázala vyhrať domácu ligu, ale v ďalších dvoch sezónach skončila druhá. To už sa tím postupne rozpadal. Vďaka výkonom na svojom vrchole však zostal symbolom futbalovej krásy a nevinnosti.

Pedernera bol mužom, ktorý tvoril hru. Niektorí historici o ňom píšu ako o prvej „falošnej deviatke“, hoci väčšina ako prvého hráča na tomto poste označuje Maďara Nándora Hidegkutiho. Labruna strieľal góly, Moreno zabezpečoval spojenie so zálohou a Muñoz s Loustauom prinášali rýchlosť a prieniky po krídlach.

Piati skvelí útočníci boli najväčšou hrozbou vo WM-systéme, ktorý River Plate už predtým prebral z anglického futbalu. Prezývku „La Máquina“ vymyslel novinár periodika El Gráfico Borocotó po víťazstve 6:2 nad Chacaritou Juniors v júni 1942. Niektoré zdroje uvádzajú, že v skutočnosti ju ako prvá povedala „Doña Rosa“, Pedernerova mama.

Futbalové mýty

„Ve

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie