Zajtra to spustíme
Spoločný projekt Divadla na provázku a HaDivadla sa už počas totality oficiálne prihlásil k demokracii.
V portfóliu dramatickej tvorby Václava Havla sa popri textoch, ktoré tomuto autorovi priniesli svetovú slávu už od polovice šesťdesiatych rokov, nachádza aj vari najmenej známa hra Zajtra to spustíme. Patrí k posledným, ktoré Havel napísal pred nežnou revolúciou, a jej témou sú udalosti noci z 27. na 28. októbra 1918, keď Alois Rašín pripravoval vyhlásenie samostatnej republiky.
„A naozaj: zo všetkého, čo sa nám o tej noci podarilo zistiť, jednoznačne vyplýva, že manželia Rašínovci vskutku nespali. Bezpečne pritom vieme, že doktor Rašín po telefonáte s novinárom, vyjednávačom s Rakúskom a budúcim predsedom československej vlády Vlastimilom Tusarom zvolal dôležitú vetu: Zajtra to spustíme,“ vrcholí záverečná pasáž hry.
Zvláštnosťou tejto historickej meditácie v piatich dejstvách bolo, že sa neuvádzala ako sólo inscenácia, ale „len“ ako súčasť takzvaného scénického časopisu, originálneho divadelného projektu dvoch spriaznených brnianskych súborov Divadla na provázku (ktoré vtedy pre podobu s menom Gustáva Husáka nesmelo používať pôvodný názov Husa na provázku) a HaDivadla. Ich predstavenie nazvané Rozrazil 1/1988 (O demokracii) bolo odvážnou a pravdivou výpoveďou o historicko-politicko-morálnych súvislostiach života v normalizovanom Československu.
Samozrejme, Havlovo autorstvo
