Denník N

Terapia dobrom je veľmi dôležitá. Potrebujeme vedieť, že sa okolo nás dejú aj dobré veci, hovorí organizátorka Detského činu roka

Saša Broadhurst Petrovická. Foto - Martin Fábry
Saša Broadhurst Petrovická. Foto – Martin Fábry

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Detský čin roka ukazuje, že naše deti vedia pomáhať spontánne a nezištne, hovorí štatutárka o. z. Detský čin roka Alexandra Broadhurst Petrovická. Deti sú podľa nej v porovnaní s dospelými aj viac otvorené inakosti.

V rozhovore spomína napríklad príbeh chlapca, ktorý mal fóbiu z gombíkov. Celá trieda robila všetko pre to, aby mu uľahčili fungovanie počas vyučovania. „Išlo o veľmi malé deti na základnej škole. Dohodli sa s rodičmi tak, že deťom neobliekali nič, na čom boli gombíky. Deti dokonca ani nevyslovovali slovo gombík alebo chlapcovi ukázali, aby si zapchal uši, keď ho išli použiť. Bolo to naozaj veľmi autentické, ako sa vo svojej spoločnej ohľaduplnosti snažili spolužiaka podporiť.“

Tohtoročná brožúrkDetského činu roka je plná silných príbehov. Napríklad o deťoch, ktoré pomáhajú svojim ťažko chorým rodičom, starajú sa o mladších súrodencov či suplujú druhého chýbajúceho rodiča. Je náročné vybrať zo všetkých príbehov, ktoré dostanete, finálne nominácie?

Nie je to veru jednoduché. Moja kolegyňa Magdaléna Fábryová číta všetky príbehy ako prvá. Často si vtedy voláme, zdieľame prvé dojmy aj spoločné slzy. Na jednej strane si uvedomujeme veľkú ťažobu, ktorú mnohé deti na Slovensku žijú, no na druhej strane vidíme aj veľa dobra, spolupatričnosti a veľkých pozitívnych výziev. V tom vidím zmysluplnosť toho, čo robíme.

Detský čin roka je vo svojej podstate školský projekt zameraný na netradičnú formu etickej výchovy. Deti sa cez reálne príbehy iných detí učia, ako pomôcť ľuďom i prírode. Vždy na jar preto vyzývame učiteľov, verejnosť aj deti, aby nám napísali o dobrých skutkoch. Za 21 rokov existencie projektu sa toho veľa zmenilo. Boli časy, keď sme odpovede rátali na tisícky a z faxov sa rolovalo aj 30 metrov dobrých skutkov. Dnes nám síce chodia odpovede v stovkách, no aj tak z nich nie je jednoduché vyberať.

Projekt si už žije svoj vlastný život a mnohé školy nám robia akýsi „predvýber“ – organizujú prvé čítania a selekcie robia priamo počas školského vyučovania. Nám potom od nich príde esencia toho najlepšieho. V každej kategórii máme zhruba 30 až 40 príbehov, z ktorých na záver externá komisia vyberie piatich finalistov za každú z ôsmich kategórií.

V akej podobe sa príbehy dostanú k deťom a širokej verejnosti?

Výsledných 40 nominácií prezentujeme v tlačenej podobe a rozposielame do približne dvetisíc základných škôl. Od roku 2020 ich prinášame aj vo forme online čítania, ktoré s nami pripravili naši dlhoroční podporovatelia Katarína Brychtová a Ludwig Bagin aj pre tých, ktorí čítať nevedia alebo nemôžu. Takto sa príbehy dostávajú do škôl, ktoré chcú s nimi ďalej pracovať, ale aj k ľuďom, ktorých príbehy detského dobra zaujímajú.

Učitelia/učiteľky čítajú príbehy spolu so svojimi deťmi na hodinách slovenského jazyka, etickej či náboženskej výchovy alebo v školských kluboch. Spoločne sa rozprávajú o detských skutkoch, o hodnotách, o jednotlivých situáciách, ktoré deti zažili. Takto sa skutočné, reálne príbehy a skutoční detskí hrdinovia a hrdinky stávajú vzormi ostatných detí. Dievčatá aj chlapci si tak môžu uvedomiť vlastné možnosti, inšpirovať sa činmi ostatných.

Chcem zdôrazniť, že tá neviditeľná a nemedializovaná hodnota projektu sú práve učitelia a učiteľky. Oni spoločne sú obrovskými piliermi Detského činu roka, za čo im veľmi ďakujeme. To oni sprevádzajú deti na ceste k poznaniu dobra.

Ako prebieha záverečné hlasovanie?

O tom, ktoré činy budú vyhlásené za „detské činy roka“, rozhodujú deti v detskej porote.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie