Denník N

Bránil Stamkosa, o rok už pracoval na pumpe: Chalani, myslite aj na školu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred štrnástimi rokmi bol jednou z nádejí slovenského hokeja, keď bol na majstrovstvách sveta do 20 rokov asistentom kapitána Erika Čaládiho.

Milan Bališ však doplatil na zranenie kolena, ktoré o rok ukončilo jeho kariéru. „Nebral som to až tak tragicky, možno preto, že to s mojím kolenom bolo zlé už niekoľko rokov,“ spomína.

Po polroku na benzínovom čerpadle sa pustil do štúdia na fakulte telesnej výchovy a športu a dnes je úspešným silovým a kondičným trénerom, počas letnej prípravy vedie Tomáša Tatara, Tomáša Marcinka či Martina Fehérváryho.

Bališ hovorí aj o tom:

  • koľkí jeho spoluhráči ešte stále hrajú hokej;
  • či odporúča mladým hokejistom zostať na Slovensku alebo ísť do zahraničia;
  • prečo sa Martinovi Fehérvárymu podarilo presadiť, hoci to vo Švédsku nemal ľahké.

Aké bolo nastúpiť na juniorskom šampionáte proti Kanade?

Brutálne. Juniorské MS sa väčšinou konajú v USA či Kanade, „škoda“, že na nás vyšli akurát Pardubice a Liberec, aj tam však bola výborná atmosféra. Za Kanadu proti nám nastúpili hráči ako Steven Stamkos, John Tavares či Drew Doughty, dnes najlepší hráči NHL. Už na rozcvičke sme videli, že sú o level až dva vyššie ako my. Viackrát som mohol hrať proti Kanade, čo bolo úžasné. Zároveň však bolo ľadovou sprchou, keď som si uvedomil, že moji súperi sú na trochu vyššej úrovni ako ja.

V projekte ste boli kapitánom dvadsiatky, na MS asistentom kapitána. Aké ste vtedy mali ambície?

Keďže som ako 17-ročný hral extraligu, absolvoval som MS do 18 aj 20 rokov a dokázal som stíhať s najlepšími. Boli predpoklady, že by som mohol mať úspešnú kariéru. Neviem, či by to bolo na NHL, KHL či lepšiu európsku ligu, ale bol tam potenciál, aby som sa dokázal živiť hokejom.

Majstrovstvá sveta do 20 rokov sú veľká udalosť, aj na Slovensku ich v televízii sledujú státisíce ľudí, ktorí možno majú pocit, že tí hráči sa hokejom už budú živiť. Z vášho ročníka momentálne desiati hrajú v najvyšších súťažiach, šiesti v nižších a šiesti už dlhšie hokej nehrajú. 

Úspech na dvadsiatkach určite nezaručuje kariéru v NHL. Je tam veľmi veľa premenných, začína sa to šťastím na trénera, na vyhýbanie sa zraneniam či ďalším veciam. Juniorské MS sú len štartovacia línia do seniorského hokeja.

Ako ste boli nastavení? Bol tam aj niekto, kto si hovoril, že odohrá MS a ide študovať, alebo skôr ste boli všetci v tom, že ste budúci profesionálni hokejisti?

Už vtedy sme mali nastavený čisto hokejový život – v rámci projektu sme spolu bývali v hoteli v režime raňajky, tréning, posilňovňa, spánok, zápas/tréning. Všetci sme boli nastavení na kariéry profesionálnych hráčov a nemyslím si, že niekto rozmýšľal nad štúdiom.

Prečo sa to konkrétne vám nepodarilo?

Keď som mal 17 rokov, počas letnej prípravy som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

MS v hokeji do 20 rokov

Podcasty Denníka N

Rozhovory

Športové podcasty Denníka N

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie