Denník N

Nový riaditeľ literárneho centra Sibyla: Ak má byť z kultúry vývozný artikel, nepôjde to bez investícií

Nový riaditeľ Literárneho informačného centra Pavel Sibyla. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nový riaditeľ Literárneho informačného centra Pavel Sibyla. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako štát nezaostávame v kvalite zákonov ani v kvalite ľudí, ale v kvalite inštitúcií. Ja budem mať teraz možnosť pomôcť dobudovať dôležitú inštitúciu, tvrdí nový šéf literárneho centra.

Najprv hrozilo fiasko pre celú inštitúciu. Do výberového konania na vedenie Literárneho informačného centra (LIC), ktorého úlohou je šírenie dobrého mena slovenskej tvorby doma aj v zahraničí, sa prihlásil jeden nevyhovujúci kandidát. A to navyše v situácii, keď svoju stoličku za potlesku celej literárnej scény odovzdávala Miroslava Vallová.

Našťastie, do druhého kola výberu sa dostavila až štvorica silných kandidátov a kandidátok. Výberová komisia napokon na post riaditeľa centra odporučila Pavla Sibylu.

V rozhovore hovorí o tom, ako chce domácej literatúre pomôcť, či má naša tvorba potenciál v zahraničí, čo znamená tento krok v rámci jeho profesijnej a politickej dráhy i to, či chce sám ostať literárnym autorom a či by vlastnú tvorbu považoval v pozícii riaditeľa centra za konflikt záujmov.

V roku 2009 ste vydali zbierku poviedok a novelu Niečo o orchideách. Mali ste ambíciu stať sa literárnym autorom?

Takto som to asi nevnímal. Vždy ma bavilo písať. Začínal som s blogmi a poviedkami do zásuvky. Keď ich bolo viac, uvažoval som o ich vydaní. Vtedy som chodil na kurz kreatívneho premýšľania u Daniela Heviera, ktorému sa poviedky páčili a radil mi, aby som si ich vydal sám. Myslel som si, že keď je niečo dobré, siahne po tom nejaké vydavateľstvo. Vysvetlil mi, že to celkom tak nie je. V tom čase boli vydavateľstvá pri začínajúcich autoroch opatrné.

Knižku som si teda vydal sám, predávala sa a potom ma oslovilo Artforum, že urobia dotlač. Vtedy som už mal rozpísané čosi väčšie a Vlado Michal sa ma opýtal, či niečo mám. Ukázal som mu to a oni to vydali. Obidve knihy vyšli zhodou okolností v jednom roku. Nemal som však v hlave, že chcem byť spisovateľom. Chcel som sa živiť písaním, napríklad v novinách. V čase, keď knihy vyšli, som už pracoval v týždenníku Trend. Bol som šťastný, lebo som robil niečo, po čom som túžil. A uspokojilo to moje autorské ambície.

Čo zo slovenskej tvorby vás v poslednej dobe zaujalo?

Veľmi ma zaujala víťazka Anasoft litery Barbora Hrínová. Jej poviedky sú veľmi dobre napísané, ide o súčasné témy a cítiť, že autorka si veľkú časť textov odžila. Pôsobí to autenticky. Zaujal ma tiež Ivan Medeši svojím jazykom, hoci tu treba spomenúť aj prekladateľa, pretože autor píše v rusínčine. Prekladateľ tiež odviedol skvelú robotu.

Pri výberovom konaní ste sa vyjadrili, že žánrová literatúra môže byť motorom pohybu na knižnom poli. Zaujalo vás niečo z tejto oblasti?

Dávnejšie som sa začítal do jednej z prvých kníh Jozefa Kariku, pri ktorom asi môžeme povedať, že ide o žánrovú literatúru. Nie som veľkým čitateľom tohto typu kníh, ale som rád, že sa im darí, pretože ide o spojené nádoby. Nie je možné, aby sa vo veľkom čítali náročnejší autori a nečítala sa žánrová literatúra.

Súhlasím s názorom, že ak chce literatúra akejkoľvek krajiny uspieť v zahraničí, často to nejde bez toho, aby najprv uspela žánrová tvorba. Je to prípad škandinávskych krajín a fenoménu severského krimi, na ktorý sa nabalili aj autori, ktorí píšu niečo náročnejšie. Je o nich záujem preto, lebo sú už známe severské detektívky. Som rád, že sú tu autori ako Karika alebo aj Arpád Soltész, ktorý sa pohybuje niekde na hrane žánrovej literatúry. A darí sa im aj v zahraničí.

Ktoré kľúčové veci sa budete snažiť presadiť ako riaditeľ literárneho centra?

Mojou prvoradou snahou bude, aby literárne centrum bolo hybnou silou, vďaka ktorej niekoľkonásobne viac ľudí na Slovensku zistí, že aj domáci autori a autorky píšu zaujímavé knihy. Naplneniu tohto cieľa bude musieť zodpovedať komunikácia a aktivity centra, ktorých dosah a dopad môže byť ešte väčší, aký je dnes. Chcel by som tiež, aby rozpočet organizácie rástol spolu s ambíciou urobiť zo slovenskej kultúry a umenia vývozný artikel.

Fínom sa to v prípade literatúry darí, no financie, ktoré venujú len na podporu prekladov, sú na úrovni celého rozpočtu LIC. Ak na Slovensku podporujeme preklad našich diel päťnásobne menšou sumou ako počtom obyvateľov podobné Fínsko, nemôžeme očakávať, že nás vo svete budú čítať rovnako. Chcel by som tiež, aby centrum systematickejšie a prehľadnejšie vykazovalo výsledky svojej činnosti.

Podľa akých kritérií si má centrum vyberať autorov a autorky hodných podpory a prezentácie?

Pri podpore prekladov domácej tvorby do cudzích jazykov je nástroj transparentný. V rámci grantového systému Slolia pracuje komisia, zložená z ľudí, ktorí väčšinou nepracujú v centre a zaoberajú sa literatúrou profesionálne. Je to teda ošetrené voči tomu, aby názor zamestnanca centra určoval, čo sa má podporiť. Čo sa týka propagácie domácej tvorby, tu sú dobrým nástrojom literárne súťaže, najmä Anasoft litera. Poistkou proti preferenciám jedného človeka je tu tiež zloženie fundovanej poroty.

V týchto procesoch nevidím nejaké riziko. Centrum má aj vlastnú edičnú činnosť, kde sa samo rozhoduje, koho vydá. Nemám ešte úplnú znalosť fungovania v tomto smere. Predpokladám však, že procesy sú ošetrené tak, aby nedochádzalo k tomu, že by jeden človek rozhodoval o použití verejných peňazí spôsobom, ktorý by vyvolal otázniky.

Prečo ste sa prihlásili až do druhého kola výberového konania?

Prvé kolo som zachytil. Neveril som však, že výberový proces bude odborný, transparentný a férový. Po tom, ako sa prihlásil len jeden uchádzač, ktorý podľa komisie nespĺňal očakávania, som si pozrel, ako to celé prebehlo – verejné vypočutie a aj smernicu, ktorá určovala celý proces výberu. Videl som, že je to nastavené veľmi dobre. Aj ten moment, že komisia daného uchádzača nevybrala, hoci mohla, ma povzbudil. Prestal som to vnímať ako niečo, do čoho sa neoplatí prihlásiť.

Následná skúsenosť z celého procesu ma utvrdila v tom, že to bolo nastavené naozaj veľmi profesionálne. Ďalší dôvod na ocenenie si ten proces zaslúži v tom zmysle, že som spájaný s politickou stranou, ktorá je skôr na opačnom konci politického spektra a z tohto dôvodu by som sa niekomu nemusel páčiť.

Boli ste novinárom, rozbiehali ste Nadáciu Zastavme korupciu, pracovali ste v tíme prezidenta Kisku a kandidovali ste v parlamentných voľbách. Ako v tomto kontexte vnímať váš aktuálny krok?

Ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie