Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Litva sa nezľakla Číny, hoci jej z Pekingu odkazujú, že je ako blcha

Diplomati z Taiwanu pri novom úrade v Litve. Foto - TASR/AP
Diplomati z Taiwanu pri novom úrade v Litve. Foto – TASR/AP

1. Británia a Francúzsko sa znovu hádajú. 2. Čína sa hnevá na Litvu. 3. V USA padol verdikt v ďalšom dôležitom prípade vraždy.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Ázia: Čína hrozí Litve

Diplomatický konflikt medzi Čínou a Litvou pokračuje. Peking naštvala litovská podpora pre Taiwan až tak, že Čína znížila úroveň diplomatických vzťahov s Vilniusom.

O čo ide: Drvivá väčšina štátov sveta Taiwan oficiálne neuznáva, a preto s ním nemá diplomatické styky na takej úrovni, ktorá by ostrovu umožnila oficiálne otvárať veľvyslanectvá.

Taiwan preto má v zahraničí takzvané reprezentačné kancelárie. Dôležitý je aj prívlastok, ktorý tieto úrady majú – označujú sa za „tchajpejské“, podľa názvu hlavného mesta Taiwanu. Tak je to aj na Slovensku.

Je to jedna z nuáns diplomacie a súčasť komplikovaných vzťahov, ktoré sú ovplyvnené tým, že Čína považuje Taiwan za svoje územie.

Čo sa zmenilo: Čínski komunisti považujú akýkoľvek odklon od tohto statusu quo za veľký problém. Naopak, Taiwan sa veľmi silno snaží, aby ho uznávalo aspoň zopár štátov sveta.

Akákoľvek podpora, ktorá vybočí zo zaužívaného rámca, je pre ostrov veľkým diplomatickým úspechom.

Do tejto kategórie môžeme zaradiť nedávnu návštevu delegácie Európskeho parlamentu na ostrove, cestu taiwanského ministra zahraničných vecí do Európy, v rámci ktorej navštívil aj Slovensko, či aktuálny vývoj v Litve.

Litovská vláda totiž Taiwanu umožnila, aby svoj úrad v krajine nazval taiwanským, nie tchajpejským. To je (zjednodušene povedané) úroveň niekde medzi veľvyslanectvom a reprezentačnou kanceláriou. Ide však de facto o ambasádu, prostredníctvom ktorej chce Litva posilniť vzťahy s Taiwanom.

Nahnevaná Čína: Pre Taiwan je to veľká vec, úrad na tejto úrovni doteraz nemal nikde v Európe. Veľvyslanectvo má iba vo Vatikáne.

Veľká vec to je aj pre Čínu, ktorá v reakcii na to zhoršila diplomatické vzťahy s Litvou na nižšiu úroveň – v pobaltskej krajine už dlhodobo nebude čínsky veľvyslanec, ktorý z nej najprv dočasne odišiel ešte v auguste.

Peking zároveň litovskej vláde posiela odkazy, v ktorých jej vysvetľuje, že urobila chybu, a naznačuje, že to bude mať aj ekonomické dôsledky.

Čína už obmedzila obchodné vzťahy s litovskými firmami a podľa miestnej vlády tlačí aj na spoločnosti v tretích štátoch, aby neobchodovali s Litvou.

Budíček pre EÚ? Jeden odkaz do Litvy poslal aj šéfredaktor štátneho denníka Global Times, ktorý Litvu označil za malý a zanedbateľný štát, ktorý je pri Číne ako blcha pri nohách slona.

Litva sa však nechce nechať vydierať. Pekingu odkazuje, že naďalej rešpektuje politiku jednej Číny a Taiwan oficiálne neuznáva, no ako suverénny štát si vyhradzuje právo na to, aby mohla zlepšovať vzťahy s ostrovom.

Dôležitý odkaz má aj pre EÚ: To, ako sa Peking správa k Litve, by podľa vlády malo byť budíčkom pre celú Úniu, aby sa nenechala vydierať a aby bola pri vzťahoch s Čínou jednotná.


Európa: Británia a Francúzsko sa hádajú pre migráciu

Bielorusko-poľská hranica nie je jediné miesto v Európe, kde sa v týchto dňoch dá hovoriť o migračnej kríze. Značný počet ľudí sa pokúša dostať do Británie z Francúzska cez Lamanšský prieliv na gumených člnoch.

Tento týždeň to viedlo k najhoršej podobnej tragédii, aká bola zaznamenaná v tejto časti Európy.

Čo sa stalo: V stredu okolo druhej poobede objavili francúzski rybári vo vode telá ľudí. Išlo o migrantov, ktorí sa plavili z Dunkirku do Anglicka na gumenom člne, ktorý francúzsky minister vnútra prirovnal „k bazénu, ktorý si nafúknete na záhrade“.

V člne bolo najmenej 29 ľudí, prevažne Kurdov z Iraku alebo Iránu. 27 z nich zomrelo, medzi nimi sedem žien a tri deti.

Nie je jasné, prečo sa čln potopil. Francúzske médiá napísali, že do člna vrazila kontajnerová loď. V každom prípade ide o najväčšiu tragédiu v Lamanšskom prielive od roku 2014, keď sa začali zverejňovať počty stratených a mŕtvych migrantov na tomto mieste.

Najmenej 17 ľudí vrátane malých detí za posledné týždne zomrelo alebo je nezvestných aj na poľsko-bieloruskej hranici. Najnebezpečnejšia cesta pre migrantov do Európy je však stále Stredozemné more, kde tento rok zaznamenali vyše 1600 mŕtvych.

Čísla stúpajú: Cesta cez Lamanšský prieliv do Británie je pre migrantov čoraz populárnejšia. Tento rok sa ju na malých člnoch pokúsilo prekonať 26-tisíc ľudí, trikrát toľko ako za celý minulý rok.

V novembri to bolo 6-tisíc migrantov. Hoci najčastejšie sa o takúto cestu pokúšajú v lete, tento rok dlhšie využívajú pokojné (aj keď chladné) vody prielivu. Dôvodom môže byť, že je pre nich ťažšie dostať sa na ostrovy lietadlom či vlakom.

Aj v stredu sa podľa BBC pokúsilo o cestu asi 25 člnov. Za jeden deň 11. novembra prišlo na člnoch do Anglicka takmer 1200 ľudí.

Prečo idú: Pre mnohých migrantov je Británia výhodnejším miestom na nový život ako Francúzsko. Podľa Times je jednoduchšie nájsť si ilegálnu prácu, dôvodom sú aj rodinné väzby, ktoré môžu mať v Británii, a angličtina, ktorej mnohí rozumejú.

Krátko po zverejnení tragédie sa lídri Británie a Francúzska začali navzájom obviňovať, kto za to môže. Boris Johnson vo verejnom liste žiada Francúzsko, aby si bralo späť všetkých migrantov, ktorí prekročia prieliv.

Briti hovoria, že Francúzi nedostatočne strážia svoje pobrežie a nechcú, aby im pomáhali britské jednotky.

Francúzov list, ktorý zjavne smeroval k domácemu publiku, naštval. Preto zrušili plánované rokovania s Britmi.

Francúzi vinia Britov, že tému politizujú a že nedostatočne vyhosťujú nelegálnych migrantov. Na vine sú aj prevádzači, ktorých opisujú ako mafiánske skupiny. Migranti im za jednu cestu v takýchto člnoch platia 2700 až 7000 eur.

Väčšinou idú bez pasov, aby nebolo jednoduché deportovať ich do krajín pôvodu.

Aj vďaka tomu je počet žiadostí o azyl v Británii najvyšší za posledných 17 rokov a britská vláda pripravuje zákon, ktorým by sprísnila udelenie azylu. Podľa právnikov je však v rozpore s medzinárodnými normami.


Severná Amerika: Padol verdikt v dôležitom prípade

Ďalšia z vrážd Afroameričanov, ktoré vlani vyvolali masové protesty v USA, sa skončila odsúdením páchateľov. Traja muži, ktorí v Georgii zabili Ahmauda Arberyho, môžu vo väzení stráviť zvyšok života.

O čo ide: S minuloročnými demonštráciami proti rasovej nerovnosti sa najviac spája meno George Floyd.

Floyd zomrel po zásahu polície, ktorý okoloidúci nahrali na mobil. Video, na ktorom mužovi jeden z policajtov kľačí na krku, obletelo celý svet. Tento policajt už dostal 22 rokov. Ďalší traja zatiaľ čakajú na proces.

Ešte tri mesiace pred vraždou Floyda však v USA zomrel Ahmaud Arbery – mladý muž, ktorý si išiel zabehať na predmestie malého mesta v Georgii. Traja muži, ktorí v štvrti žili, ho začali prenasledovať a napokon ho zastrelili priamo na ulici.

Zvláštny prípad: Vrahovia Arberyho tvrdili, že ho považovali za zlodeja, a bránili sa aj tým, že konali v sebaobrane.

Jeden z nich bol bývalý policajt a neskôr sa ukázalo, že vyšetrovanie prípadu neprebiehalo transparentne. Mužov zadržali až dva mesiace po incidente – keď sa do médií dostalo video, ktoré nahral jeden z páchateľov. Na ňom vidieť aj Arberyho smrť.

Obhajcovia obvinenej trojice sa odvolávali aj na to, že konali v zmysle zákona o takzvanom občianskom zatknutí. Porota ich však uznala za vinných.

Ešte sa to nekončí: Obžaloba tvrdila, že to nemohlo byť občianske zatknutie, pretože muži nevideli, že by Arbery páchal trestný čin. Sebaobranu zas odmietali preto, že práve trojica odsúdených spôsobila situáciu, pri ktorej mladík zomrel.

Mimochodom, spomínaný zákon, ktorý pochádzal ešte z čias občianskej vojny, v Georgii na jar zmenili. Občianske zatknutie je teraz možné už iba v presne definovaných prípadoch, napríklad u zamestnancov obchodov alebo reštaurácií, ktorí sú svedkami krádeže.

Traja páchatelia ešte nepoznajú trest, ten určí sudca. V hre je aj doživotie. Tým sa to však pre nich neskončí. Vo februári sa postavia aj pred federálny súd, ktorý bude rozhodovať o ich vine zo zločinu z nenávisti – či na Arberyho útočili preto, že bol Afroameričan.

Travis McMichael, William „Roddie“ Bryan a Gregory McMichael. Foto – TASR/AP

Afrika: Etiópia je na tom čoraz horšie

Etiópia je znovu o krok bližšie k tomu, aby sa z vojny v Tigraji stal celoštátny konflikt. Rok po tom, čo sa začali boje v tomto regióne na severe krajiny, na front odišiel premiér.

O čo ide: Federálna armáda v rámci konfliktu bojuje s jednotkami z Tigraja. Na začiatku dominovali etiópski vojaci, no Tigrajskému ľudovému oslobodzovaciemu frontu sa postupne podarilo získať späť kontrolu nad regiónom.

Tigrajské jednotky sa potom začali presúvať smerom k hlavnému mestu Addis Abeba. Vláda preto začala vyzývať civilistov, aby sa pripravili na ochranu mesta.

V ňom začali zatýkať Tigrajčanov, čo spolu s rétorikou, ktorá pripomína krvavé konflikty v Rwande či Juhoslávii, vyvoláva obavy z vojny, ktorá by viedla až k rozpadu Etiópie.

Cudzinci, odíďte: Takéto obavy majú experti, medzinárodné organizácie aj zahraničné vlády. Turecko, Nemecko, USA aj Británia už vyzvali svojich občanov, aby z krajiny odišli.

Výzva britskej vlády je obzvlášť silná. Boje sa podľa nej môžu priblížiť k hlavnému mestu už v najbližších dňoch. Briti dokonca zrušili obmedzenia, ktoré v súvislosti s covidom platili pri návrate z Etiópie. Ľuďom, ktorí chcú z Etiópie odísť, ponúkajú aj finančnú pomoc.

Tým, ktorí plánujú ostať, britská vláda odkazuje, aby si našli bezpečné miesto, kde sa môžu v prípade potreby skryť. A zároveň počítali s tým, že v blízkej budúcnosti sa z krajiny zrejme nedostanú.

Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: OSN žiada znepriatelené strany v Etiópii, aby okamžite uzavreli prímerie a zachránili tak 115-miliónovú krajinu, v ktorej žijú desiatky rôznych etník.

Tigrajci aj etiópska vláda však robia presný opak. Premiér Abiy Ahmed, držiteľ Nobelovej ceny za mier, dokonca podľa oficiálnych informácií jeho úradu odišiel na front. Aj takto chce zvýšiť podporu pre armádu a pre svoju politiku voči Tigraju.

Abyi nechce ustúpiť Tigrajcom, a tí zas zvyšujú tlak na federálnu vládu a chcú, aby premiér odišiel zo svojej funkcie.

Výsledkom je rastúca polarizácia v krajine a napätie, ktoré sa kedykoľvek môže premeniť na ničivý konflikt, ktorý bude mať dôsledky pre celý región.


Latinská Amerika: V Čile rozhodnú, či krajina pôjde naľavo, alebo napravo

Prezidentské voľby v Čile potvrdili trend silnej polarizácie v Latinskej Amerike. Do druhého kola postúpili dvaja totálne odlišní kandidáti: mladý ľavicový poslanec a právnik, ktorého svetové médiá označujú za krajne pravicového.

O čo ide: Čile sa v roku 1990 vrátilo k demokracii po takmer dvoch dekádach diktatúry generála Augusta Pinocheta. Odvtedy sa pri moci striedali stredoľaví a stredopraví politici.

Toto obdobie sa však končí. Tridsať rokov od prvých slobodných prezidentských volieb po Pinochetovej ére sa stalo, že do druhého kola nepostúpil ani jeden kandidát z umiernenejších strán.

Namiesto toho sa v druhom kole volieb, ktoré bude 19. decembra, stretnú politici, ktorí sú ďalej od stredu a nezhodnú sa prakticky v ničom.

Kto postúpil: Prvým z nich je José Antonio Kast, ktorý tesne vyhral prvé kolo. Právnik, ktorý 16 rokov sedel v parlamente, sa asi najlepšie dá charakterizovať prirovnaním k brazílskemu prezidentovi Bolsonarovi.

Podobnosť sa dá nájsť napríklad v tom, že Kast má problém dištancovať sa od vojenskej diktatúry, ktorá roky vládla v krajine. Okrem toho je proti migrácii a chce pritvrdiť v boji proti zločinu.

Nálepku krajnej pravice odmieta a hovorí o sebe ako o kandidátovi zdravého rozumu.

Jose Antonio Kast vyhral 1. kolo prezidentských volieb. Foto – TASR/AP

Reakcia na nerovnosť: Jeho súperom bude 35-ročný poslanec Gabriel Boric, ktorý má šancu stať sa najmladším prezidentom v histórii Čile.

Boric postavil svoju kampaň na boji proti korupcii, na rovnosti, posilnení práv domorodcov a ochrane životného prostredia. Okrem toho chce koniec neoliberálnej politiky a nerovnosti.

Práve to sa považuje za dôvod jeho postupu do druhého kola. Čile patrí medzi ekonomicky najvyspelejšie štáty v regióne, no zároveň má veľké problémy s nerovnosťou.

V roku 2019 to viedlo k obrovským protestom. O dva roky neskôr sa zdá, že jedným z výsledkov tejto nespokojnosti by mohlo byť aj Boricovo víťazstvo.

Viac o voľbách v Čile čítajte tu.

Meno týždňa: Magdalena Anderssonová

Foto – TASR/AP

Magdalena Anderssonová sa stala prvou premiérkou v histórii Švédska. Jej meno a fotografia sa objavili v médiách a na sociálnych sieťach po celom svete, no o pár hodín neskôr Anderssonová oznámila, že vo funkcii končí.

Problém spočíva v tom, že v parlamente neprešiel vládny návrh rozpočtu. Poslanci namiesto toho schválili opozičný návrh, ktorého sa vláda musí držať. Sklamalo to sociálnu demokratku Anderssonovú aj Zelených, ktorí následne odišli z koaličnej vlády.

Už čoskoro by sme však znovu mohli čítať o premiérke Anderssonovej. Politička sa totiž chce vrátiť do najvyššej funkcie, a to v čele menšinovej sociálno-demokratickej vlády. Zdá sa, že by jej to mohlo vyjsť, bývalí koaliční partneri ju totiž chcú podporiť, aby zabránili vláde, v ktorej by boli pravicovo-populistickí Švédski demokrati.

Foto týždňa

Nemeckí sociálni demokrati, Zelení a liberáli majú koaličnú dohodu. Novým kancelárom bude Olaf Scholz a ciele jeho vlády sú naozaj ambiciózne: najmä v oblasti modernizácie, ochrany životného prostredia aj zahraničnej politiky.

Viac o budúcej nemeckej vláde čítajte tu.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Rodinkárstvo, nekompetentnosť či výrub zelene. Vládnutie poľskej opozície v samosprávach odrádza mnohých voličov

Štvrtá vlna v Maďarsku: ľudia si tvrdšie opatrenia neželajú, Orbán im napriek zlým číslam vychádza v ústrety

Ako zvládajú deltu dobre zaočkované krajiny? V Gibraltári sú v nemocnici s covidom dvaja pacienti

Príbehy dvoch migrantov ukazujú, ako sa k nám ilegálne dostali cez Bielorusko a koľko ich to stálo

Čo sa dá vyčítať z Lukašenkových slov: Stratil kontakt s realitou a stal sa obeťou vlastných mýtov

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Čína

Migrácia

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Svet

Teraz najčítanejšie