Existujú vôbec rozmaznané deti? Aké mýty o nich kolujú?
Ľudia za rozmaznané označujú deti, ktoré sa nezmestili do ich predstáv o „správnom“ dieťati. Psychologička to odsudzuje.
Vyrastala som v 80. rokoch a vtedy sa mi zdalo, že som obklopená rozmaznanými deťmi. Nepoznala som jedináčika, o ktorom by nehovorili, že nie je rozmaznaný.
Nálepku „rozmaznané“ dostávali aj deti vychovávané len mamou, lebo tá nemala dostatočne silnú ruku a ešte mala aj výčitky svedomia, že deti vyrastajú bez otca. Tak im vraj ustupovala.
Za rozmaznané, a to aj učiteľmi, sa považovali i deti, ktoré by sa dnes s veľkou pravdepodobnosťou označili za deti s poruchami pozornosti či za deti so špeciálnymi potrebami. Mám priateľku v mojom veku, ktorej o dva roky mladší brat mal od škôlky biľag „nezvládnuteľného rozmaznaného fracka“. Až na prahu dospelosti mu diagnostikovali