Denník N

Súčasní architekti musia vedieť urobiť viac než len nudné škatule, hovorí Bjarke Ingels

Bjarke Ingels. Foto - TASR/Jakub Kotian
Bjarke Ingels. Foto – TASR/Jakub Kotian

Bjarke Ingels patrí k najväčším súčasným hviezdam svetovej architektúry. Aktuálne pracuje napríklad na centrále spoločnosti Google v Kalifornii a v Londýne. Jeho štúdio BIG tento týždeň predstavilo koncepčný návrh kampusu softvérovej firmy Eset na bratislavskej Patrónke, ktorá doň plánuje investovať 200 miliónov eur.

V rozhovore Bjarke Ingels hovorí o tom,

  • prečo sa stal architektom;
  • ako mu veda a výskum pomáhajú navrhovať lepšie budovy
  • a či aj v čase klimatickej krízy stále platí jeho koncept „hedonistickej udržateľnosti“, ktorým razí teóriu, že dokážeme aj zachrániť planétu, aj mať sa stále dobre.

Ako vyzeral dom, v ktorom ste vyrástli? Bolo to miesto, ktoré ovplyvnilo to, ako dnes vnímate a vytvárate priestor?

Už som odtiaľ hodnú chvíľu preč, no moji rodičia v tom dome stále žijú, a tak ho stále vídam. Aj preto ho mám pomerne dobre v pamäti. Je to veľmi skromný jednoduchý dom – takzvaný „cigar box“, 150 štvorcových metrov, rovná strecha, nič výnimočné. Je však postavený na mieste, ktorým kedysi viedla cesta k pláži, je zasadený v kopci a zvažuje sa k jazeru v lese. Skrátka – malý príjemný dom, ktorého najväčšie kvality sú všade navôkol.

Myslím, že to je naozaj niečo, čo si so sebou nesiem. Milujem bývanie v meste, celú kultúrno-spoločenskú infraštruktúru, ktorú mi mesto poskytuje, ale veľmi rád trávim aj čas v prírode. A o tom je v istom zmysle aj to, čo robíme v architektúre – snažíme sa tieto dve kvality spájať dohromady.

Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa stali architektom?

Bolo to až po strednej škole. Vždy som rád kreslil a bol som v tom medzi ostatnými spolužiakmi aj pomerne dobrý. Myslel som si, že zo mňa bude karikaturista, ale zistil som, že pre karikaturistov neexistuje žiadna škola. Architektúra bola súčasťou umeleckej akadémie, a tak sa mi zdalo, že to bude dobrá voľba. Napokon som sa do architektúry zamiloval.

VIA 57 WEST, hybridný mrakodrap na Manhattane, spája tradičné európske nádvorie a pre New York typickú výškovú budovu na nábreží rieky Hudson. Foto – Nic Lehoux
VIA 57 WEST, Manhattan, New York. Foto – Iwan Baan & BIG – Bjarke Ingels Group
VIA 57 WEST, pohľad do vnútorného nádvoria. Foto – Iwan Baan & BIG – Bjarke Ingels Group
VIA 57 WEST, hybridný mrakodrap z opačného brehu rieky Hudson. Foto – Nic Lehoux

Vždy vás priťahovali nápady, ktoré dokazujú, že aj zdanlivo nemožné veci sa dajú zrealizovať?

Bežne zvyknem hovoriť, že si dávam iba veľmi realistické ciele a o niečo sa snažím len vtedy, keď viem, že sa to naozaj môže podariť, ale teraz neviem, či to tak bolo naozaj vždy.

Spomínam si na jeden večierok, bolo to v čase, keď som ešte študoval. Vedľa mňa sedela žena, ktorá sa ma spýtala,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie