Denník NNezodpovedná krajina s nezodpovednými politikmi a nezodpovedným obyvateľstvom

Ján ZimaJán Zima
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V Nórsku nie je dôvod neveriť politikom. Klamú zriedka, a keď ich pri tom pristihnú, stojí ich to kariéru. Naopak, nedôvera slovenského obyvateľstva v spoločenský systém je rovnako nebezpečná ako samotná pandémia.

Autor je prezident Nórsko-slovenskej obchodnej komory

Nedá sa to naozaj už inak nazvať. V novembri 2021 má Slovensko s 5,45 milióna obyvateľov 14 764 mŕtvych na covid-19, Nórsko s 5,38 milióna ich má 1 050 – teda menej ako desatinu. Na Slovensku je hospitalizovaných 3 162 infikovaných ľudí, v Nórsku 221 – teda v nórskych nemocniciach je o viac než 90 percent menej pacientov s covidom než v slovenských.

Oficiálne údaje zároveň ukazujú, že na Slovensku je plne zaočkovaných 42,9 percenta a v Nórsku 70,6 percenta obyvateľstva. Napriek tomu, že sa podobné fakty pravidelne prezentujú slovenskej verejnosti, dlhodobo nedochádza k zmene tohto absurdného trendu.

Ako to reálne vyzerá v krajine, kde sa politici aj obyvatelia správajú počas pandémie zodpovedne?

Oficiálne odhady Nórskeho úradu verejného zdravotníctva (FHI) uvádzajú číslo 128-tisíc ľudí, ktorí boli pravdepodobne infikovaní covidom-19 od 1. augusta do 1. novembra 2021. Počas tohto obdobia bolo Nórsko otvorené vrátane reštaurácií, barov, deťom bolo umožnené chodiť do školy alebo škôlky. Neexistoval nijaký zákaz výkonu športu či organizovania kultúrnych podujatí.

V tomto období bolo zdokumentovaných pozitívne testovaných len 68-tisíc ľudí, čísla neodhalených prípadov sú však veľké. Modely Nórskeho úradu verejného zdravotníctva odhadujú, že len 55 percent infikovaných bolo reálne diagnostikovaných. Ako sa teda mohlo stať, že sa toľkí túto jeseň nakazili, keď je väčšina obyvateľov plne zaočkovaná? A prečo Nórsko zároveň nemá radikálny nárast hospitalizácií a úmrtí?

Nová analýza od FHI poskytuje reálny pohľad na to, koľko ľudí skončí v nemocnici, na respirátore alebo zomrie. Tabuľka (priložená nižšie) ukazuje nasledovné počty podľa vekových skupín: diagnostikovaní nakazení, predpokladaní nakazení, hospitalizovaní, pacienti na intenzívnej starostlivosti a počet úmrtí od 1. augusta do 1. novembra 2021.

Zo 128-tisíc ľudí, ktorých FHI považuje za reálny počet nakazených v období od 1. augusta do 1. novembra 2021, sú viditeľné napríklad tieto podrobnosti: 858 museli hospitalizovať, 159 potrebovalo intenzívnu starostlivosť a 118 zomrelo. Toto samo osebe hovorí dosť málo, aby sme pochopili vývoj pandémie, preto musíme čísla rozdeliť podľa veku. Až následne vidíme, aký nepresný obraz sa v súvislosti s covidom-19 napriek očkovaniu stále vytvára. Prvý graf ukazuje počty podľa vekových skupín v pomere na počet nakazených, hospitalizovaných, s intenzívnou starostlivosťou a mŕtvych.

Všimnime si napríklad hospitalizáciu: potrebovalo ju len 0,051 percenta predpokladaných infikovaných vo veku 0 až 19 rokov. U 70-ročných bol tento podiel 5,7 percenta. Medzi najstaršími nad 80 rokov muselo byť hospitalizovaných 9,2 percenta.

Keď sa pozrieme na úmrtia – vo veku do 40 rokov došlo iba k jednému úmrtiu. To zodpovedá úmrtnosti 0,001 percenta medzi podozrivými nakazenými. Avšak v prípade osôb starších ako 80 rokov zomrelo 4,5 percenta ľudí, o ktorých sa FHI domnieva, že boli infikovaní. Ak sa túto jeseň pozrieme na laboratórne potvrdených infikovaných osemdesiatnikov, obraz je zase iný – zomrelo 8,3 percenta. Pri hodnotení rizika FHI uvádza, že toto ochorenie je výrazne nebezpečnejšie pre starších ľudí. Medzi 60-ročnými bolo hospitalizovaných 2,7 percenta a zomrelo 0,36 percenta.

Ako veľmi teda chránia vakcíny?

Hoci teda medzi infikovanými boli aj plne zaočkovaní ľudia a hospitalizovaných ich bolo celkovo 514, táto jeseň jednoznačne ukazuje, že vakcíny chránia väčšinu ľudí pred vážnym priebehom ochorenia:

– Plne zaočkovaní, ktorí vážne ochoreli, majú priemerný vek 77 rokov. 80 percent z nich má pridružené iné ochorenia.

– Plne zaočkovaní majú takisto o 43 percent nižšie riziko, že budú potrebovať intenzívnu starostlivosť, čo potvrdzuje nedávny nórsky prieskum.

Okrem toho boli zaočkovaní v nemocnici v priemere o 26 percent kratšie ako nezaočkovaní. Ukazuje sa však, že ochrana očkovaním je oveľa nižšia u najstarších a najzraniteľnejších, ktorým boli vakcíny podané ako prvým. Od poslednej dávky po hospitalizáciu u plne zaočkovaných ubehlo v priemere 173 dní – teda 5,7 mesiaca. Druhý graf ukazuje rozdelenie medzi nezaočkovanými, čiastočne zaočkovanými a plne zaočkovanými v pomere voči hospitalizovaným, ich priemernému veku a podielu pridruženého rizika iného ochorenia.

A ako veľmi chráni dôvera v spoločenský systém a občianska zodpovednosť?

V Nórsku nie je dôvod neveriť politikom. Klamú zriedka, a keď ich pri tom pristihnú, stojí ich to miesto a kariéru. Ako minulý týždeň, keď čerstvá predsedníčka nórskeho parlamentu Eva Kristin Hansen odstúpila po tom, ako sa zistilo, že si ako poslankyňa uvádzala nesprávne bydlisko, a údajne teda neoprávnene využívala parlamentný byt v Oslo zdarma. Bývala 29 kilometrov od hlavného mesta a nárok na byt vzniká až od 40 kilometrov. Jej krátke pôsobenie v druhej najvyššej ústavnej funkcii od 9. októbra sa týmto definitívne skončilo a vecou sa bude zaoberať polícia. Nečaká sa na jej verdikt, nevyhovára sa na neoprávnenú kritiku opozície alebo politické prenasledovanie, ale balia sa kufre, aby aj v ďalších rokoch mohol bežný Nór pokojne spať s vedomím, že jeho krajinu spravujú ľudia, ktorým sa dá dôverovať.

A keď mu potom takíto ľudia raz povedia, že prišla pandémia, že treba dodržiavať pravidlá a opatrenia, ktoré sú nepríjemné, tak ich dodržiava. Keď ho na základe odporúčania Nórskeho úradu verejného zdravotníctva (FHI) vyzvú, aby sa dal zaočkovať, lebo vakcína je bezpečná a dokáže okrem umierania takisto spomaliť šírenie nákazy, tak nemá dôvod neveriť im, ani nórskym vedcom či lekárom, a čaká v poradovníku podľa veku, kým naňho príde rad.

Nedôvera slovenského obyvateľstva v spoločenský systém je rovnako nebezpečná ako samotná pandémia. Vinu za ňu nesú nezodpovední politici, ktorí desaťročia ľudí utvrdzujú v jednom: že sa im nedá veriť. Niektorí z nich si teraz dokonca začínajú dláždiť svoju cestu k moci burcovaním obyvateľov k rovnakej nezodpovednosti, akú demonštrujú oni sami. Riskujúc životy vlastných stúpencov ich ženú k viere v alternatívnu realitu a k anarchii, rozbíjajúcej fungovanie spoločenského systému. Je načase to zastaviť, nielen kvôli chorým a mŕtvym, ale aby sa z celého Slovenska nestala jedna nezodpovedná krajina.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].