Denník N

Postnovember

Míting v Bratislave v novembri 1989. Foto – TASR/Vladimír Benko
Míting v Bratislave v novembri 1989. Foto – TASR/Vladimír Benko

Pojem a problém menšín je kultúrna konštanta dejín a zároveň skvelé palivo do zbrojného potenciálu kultúrnych vojen, ktoré sa vedú v našom postmodernom svete.

Udalostí, dojmov, pocitov… spojených z tohoročným výročím Novembra je ako každý rok požehnane. Ako jeden z preživších tvrdím: je fajn, že sa tento dátum vpísal do dejín Slovenska, je prirodzené, že interpretácií je mnoho, a je dôležité, že sa témy ujímajú historici a ďalší odborníci. Ľudová mytológia si aj tak pôjde vlastnými cestičkami. Keď hovorím vlastnými, myslím aj vklad individuálnych predstáv, predsudkov… Jednou z tém by mohla byť aj problematika menšín, konkrétne napríklad maďarskej. Ponúkam osobný (!) pohľad.

Dobrý deň prajem, pán Gál!

Možno, že si ma pamätáte, volám sa … a z príležitosti 17. novembra ste v predminulom roku poskytli rozhovor pre náš týždenník…

Teraz píšem tiež na podobnú tému, žiaľ, z trocha negatívnejšieho pohľadu, a to z toho, že meno Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI) sa čoraz viacej vytráca z oficiálnych spomienok. Napríklad na pamätníku Srdce Európy, ktorý je teraz znovupostavený v Devíne, sa spomínajú ako revolučné hnutia len VPN a OF. Alebo pamätná výstava vo foyeri NR SR či jubilejné slávnosti v roku 2019 už MNI takisto nespomínajú.

Samozrejme, neobraciam sa na Vás, že by som v niečom dal do súvislosti Vás a tieto javy, skôr by ma zaujímal Váš názor, že čo môže podľa Vás pôsobiť toto postupné „vyblednutie“ MNI zo spoločných dejín?

Za Vašu pozornosť Vám vopred ďakujem,
ostávam s pozdravom,

Odpísal som:

Milý …

úprimne ma štve, že MNI (Maďarská nezávislá iniciatíva) a naši maďarskí spoluobčania nemajú tú pozíciu v spoločnosti, ktorá im patrí – a to nielen v kolektívnej pamäti.

K veci: Nikdy sme nemali vo Verejnosti proti násiliu problém s MNI, naopak – uvedomovali sme si, že ide o skúseného a spoľahlivého partnera. Bol som to dokonca ja, kto z pozície vrcholného predstaviteľa VPN signoval pred prvými slobodnými voľbami prvú (!) koaličnú zmluvu, v ktorej sme sa zaväzovali k férovej deľbe pozícií v nových štruktúrach moci po voľbách v roku 1990. A dodržali sme ju do bodky.

Žijem v Českej republike od rozpadu Česko-Slovenska. Vyhlasujem s veľkou vážnosťou, že téma menšín, a to nielen maďarskej, je moja celoživotná téma. Bol som svojho času prekvapený, keď mi Péter Hunčík vytkol, že som v knihe rozhovorov s Karolom Sudorom (Ešte raz a naposledy, N Press, 2017) na MNI zabudol. Nasypal som si vtedy popol na hlavu v krátkej eseji pre Denník N. Neskôr som si pri čítaní rozhovoru Jana Štrassera s Lacom Szigetim k výročiu vydavateľstva Kalligram uvedomil, že naši maďarskí spoluobčania a mnohí moji osobní kamaráti a mnohé kamarátky nesú svoj menšinový údel s pocitom stigmatizovaných ľudí. Uf, pre mňa ako žida a dieťa holokaustu čosi až šokujúce. Fakt som ignorant? Nie som, akurát vzhliadam k spoločnosti bez (národných, rasových, náboženských…) predsudkov a mám „v paži“, či je niekto to alebo tamto. Nuž, nie je to jedno. Mea culpa. Budem si to pamätať po zvyšok života.

A teraz k vašej otázke: „… čo môže podľa Vás pôsobiť toto postupné ‚vyblednutie‘ MNI zo spoločných dejín?“ A čo spôsobilo, že vybledla spomienka na kopec „čiernych dier“ a „tmavých škvŕn“ v našej kolektívnej pamäti? Malosť, hlúposť, mindrák, pocit viny, potreba projektovať si vlastné trampoty do nejakého obrazu fiktívneho nepriateľa… plus naše intelektuálne elity, ktoré sa tak rady nechajú podplatiť, držia pre kariéry a prachy hubu a krok, nedokážu šíriť pozitívne emócie a osloviť občianstvo a tak ďalej. Keď hovorím naše, myslím aj tie maďarské – napríklad aj rómske, veď aj Rómska iniciatíva bola na kandidátke VPN do prvých slobodných volieb. Pamätáte?

Možno sa však kruto mýlim a mám len „čudné“ myslenie liberálneho demokrata a občianskeho aktivistu, ktorý považuje nacionalizmus za mor našej doby.

S pozdravom.

Fedor Gál

Post scriptum

Pojem a problém menšín, a nemyslím len národné, etnické, náboženské, je kultúrna konštanta dejín a súčasne skvelé palivo do zbrojného potenciálu kultúrnych vojen, ktoré sa vedú v našom postmodernom svete. Priživujú sa na nich mnohí. A mnohí si z týchto vojen spravili svoju srdcovku a svoj job. Vždy to tak bolo. Pandémia covidu však dala vyniknúť ďalším súvislostiam – niekoľko barikád pribudlo. Kovaný účastník verejných, anonymných aj neanonymných diskusií dokáže z rukáva vysypať „riešenia“. Čo s tým? To keby som vedel. Osobne sa predbežne riadim základnými pravidlami prežitia – dbám na hygienu, mám doma rezervné rúška a antigénne samotesty, zväčša nevkročím, s drobnými výnimkami, kam ma pravidlá nevpustia… a robím si svoje, ergo dbám o chod rodiny, teším sa zo vzťahov, ktoré fungujú, a pracujem. A asi prvý raz v živote patrím k väčšine – som zaočkovaný proti covidu.

[Kúpte si bestseller knižnej edície Denníka N, knihu Martina M. Šimečku Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi).]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

17. november

Komentáre

Teraz najčítanejšie