Košický kraj kúpil dvojnásobne predražené teplomery, dodal ich známy župana Trnku

Košický samosprávny kraj nakúpil do svojich škôl a iných zariadení 205 bezkontaktných prechodových teplomerov. Tie po vstupe do budovy upozorňujú na ľudí so zvýšenou teplotou, čo by mohlo včas indikovať nákazu koronavírusom.

Prakticky rovnaký teplomer kúpil Banskobystrický aj Nitriansky kraj za polovičnú cenu. Zvláštne je aj to, ako celý tento obchod vysvetľujú košický župan Rastislav Trnka aj dodávateľ teplomerov Richard Reday. Obaja sa opakovane vyhýbavo a nezrozumiteľne vyjadrovali k tomu, aký blízky vzťah je medzi nimi.

Čo hovorí konštruktér

Košický samosprávny kraj (KSK) nakupoval teplomery trikrát. Najprv vlani v decembri 96 kusov, potom v júni tohto roku 95 kusov.  Spolu 191 teplomerov za viac než 165-tisíc eur (s DPH). Cena jedného vychádza na 866 eur, bez dane 722 eur.

V máji 2021 rovnaké teplomery nakúpila aj Správa ciest KSK – 14 kusov za 13 222 eur. Teda jeden za 944 eur, bez dane 787 eur.

Dodávateľom všetkých 201 teplomerov bola košická firma United Corp. Jej majiteľom aj konateľom je Richard Reday.

Banskobystrický kraj nakupoval rovnaké bezkontaktné prechodové teplomery za úplne inú cenu – polovičnú oproti Košiciam. Kúpnu zmluvu podpisoval župan Ján Lunter takisto vlani v decembri, ešte pred Trnkom. Za 46 kusov zaplatili 16 560 eur, to je 360 eur za jeden teplomer (bez DPH).

Nitriansky samosprávny kraj v apríli 2021 kupoval 114 teplomerov za 43 320 eur, jeden kus za 380 eur (bez DPH). Dodávateľom do oboch krajov, Banskej Bystrice aj Nitry, bola bystrická spoločnosť Nextram.

V každej zmluve pre všetky tri kraje je súčasťou spomínaných cien aj montáž a kalibrácia teplomerov.

Prečo píšeme o rovnakých teplomeroch? Pretože to hovorí Miroslav Garaj, človek, ktorý teplomery dodané všetkým trom krajom skonštruoval. Od neho ich mali obaja dodávatelia – Nextram aj United Corp. „Áno,“ odpovedal na otázku, či sú to tie isté teplomery, ktoré nakupovali Košice, Banská Bystrica i Nitra.

Garaj opisuje, že tieto teplomery vyrába takmer dva roky. Na Slovensku už predali viac než 700 kusov, ale nikdy nie za viac než 400 eur (hovorí o prípadoch, keď vyrába teplomery priamo pre konkrétneho dodávateľa). Okrem tých, ktoré obstarával Košický samosprávny kraj.

„Ja som bol tiež prekvapený, keď som sa dozvedel, za koľko to chce predávať pán Reday. Úprimne vám poviem, toto je strašne vysoká cena za ten teplomer, 866 eur hraničí s nepredajnosťou. Od 360 do 400 eur je ideálna cena, keď rátame, že je v tom výroba, daň a každý, samozrejme, chce aj zarobiť,“ povedal Garaj.

A ako si vysvetľuje, že Košický samosprávny kraj nakupoval za dvojnásobné ceny? „To je otázka na pána Redaya. Neviem, s kým rokoval a ako dohadoval cenu.“

Miroslav Garaj sa s Richardom Redayom pozná už dlhšie, Reday ho dokonca zamestnal v United Corp, keď preňho konštruoval teplomery pre KSK. V tom čase boli v úzkom kontakte, preto sa Garaja pýtame, či Redaya vopred neupozorňoval, že cena 866 eur je veľmi okatá, keďže inde tieto teplomery kupujú za menej než 400 eur.

„Povedal som mu, že tá cena je podľa môjho názoru príliš vysoká. Reagoval, že keď to Košický kraj kúpi, tak to kúpi.“

Cenu teplomerov, pod ktorú sa v zmluve podpísal košický župan Rastislav Trnka, je možné posudzovať aj podľa toho, čo pri prieskume situácie na trhu zistíte za pár sekúnd vyhľadávania na webe. Firma LB Servis na svojej webstránke ponúka ten istý teplomer (300 mm verzia) za cenu 487 eur bez dane. To je o tristo eur menej, než vysúťažila Správa ciest KSK. Totožnosť teplomerov potvrdil Miroslav Garaj. Konštruuje ich aj pre LB Servis.

Ako kraje nakupovali

Pozrime sa teraz na spôsob, ako jednotlivé kraje obstarávali teplomery.

Košický kraj ich nakupoval ako zákazky s nízkou hodnotou. „V rámci zabezpečenia hospodárnosti nákupu bol vykonaný prieskum trhu s viacerými záujemcami, na základe ktorého bola určená najvýhodnejšia ponuka. Výzvy na dodávku teplomerov boli nad rámec zákona zverejnené aj na webe Košického samosprávneho kraja, dali sme možnosť prihlásiť sa všetkým subjektom,“ uviedla hovorkyňa kraja Anna Terezková.

Na otázku, koľko záujemcov sa prihlásilo na obe výzvy (november 2020, máj 2021) a ktorí konkrétne, už neodpovedala. Nespresnila ani to, koho oslovili v rámci prieskumu.

K formulácii „dali sme možnosť prihlásiť sa všetkým subjektom“ je ešte potrebné dodať skutočnosť, že obe výzvy boli zverejnené ani nie dva dni.

„Pri takej krátkej lehote (jeden a pol dňa) predložila návrh zrejme len spoločnosť United Corp, s.r.o. Je teda možné, že Košický samosprávny kraj (KSK) už týmto parametrom súťaže porušil princíp nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Banskobystrický kraj nielenže stanovil päťdňovú lehotu, ale navyše uskutočnil aj prieskum trhu oslovením dvoch dodávateľov,“ porovnáva Peter Demčák z Transparency International Slovensko.

Jeden a poldňová lehota mu pripadá o to pozoruhodnejšia, že ako rozhodujúce kritérium v súťaži KSK určil najnižšiu cenu. „Stanovením krátkej lehoty však išiel sám proti tomuto kritériu – zúžil cenovú súťaž tým, že potenciálni záujemcovia dostali extrémne krátky čas na oboznámenie sa s predmetom súťaže a s prípravou cenového návrhu,“ doplnil Demčák.

Ani pri verejnom obstarávaní Správy ciest KSK (príspevková organizácia kraja) hovorkyňa Terezková neodpovedala, ktoré ďalšie firmy sa prihlásili do súťaže. Takisto nie je zrejmé, prečo nezopakovali obstarávanie, keď vygenerovalo ponuku s privysokou cenou – z dostupných zdrojov už vtedy mohli vidieť, za aké ceny nakupovali teplomery iné kraje.

Bystrický kraj sa pri nákupe teplomerov zjavne snažil o čo najnižšiu cenu. Preto aj obstarávali na dvakrát. Najprv prostredníctvom dynamického nákupného systému. „Doručená bola len jedna ponuka s cenou vyššou o cca 28 percent oproti predpokladanej hodnote zákazky. Preto sme ju zrušili,“ vysvetľuje hovorkyňa kraja Lenka Štepáneková.

Druhýkrát už teplomery obstarávali ako zákazku s nízkou hodnotou. Cez systém Josephine sa prihlásili dvaja uchádzači, vyhrala nižšia cenová ponuka firmy Nextram (360 eur za kus), druhý bol BDM group (552 eur).

Nitriansky kraj podobne ako Košický aj Banskobystrický obstarával teplomery ako zákazky s nízkou hodnotou. Aj tu uspel Nextram s cenou 380 eur za kus.

Teda vo všetkých troch krajoch obstarávali rovnaký tovar rovnakou metódou. No zatiaľ čo v Nitre a B. Bystrici našli dodávateľa za podobnú cenu, v Košiciach za dvojnásobnú. Ako to zdôvodňuje župan Rastislav Trnka?

Župan: Nie sú to tie isté teplomery

Trnka hovorí, že ich teplomery sú iné, kvalitnejšie, a nemožno ich porovnávať s tými, ktoré nakúpili Banská Bystrica a Nitra. Podľa neho to je ako porovnávať cenu Škody Fabia v základnej výbave so Škodou Octavia v plnej výbave.

„Považujeme za klamstvo, že pán Garaj označil teplomery za rovnaké. Košický samosprávny kraj nakupoval tretiu generáciu týchto teplomerov, pričom teplomery v ostatných krajoch sú staršieho typu. Nejde teda o ´rovnaké teplomery´,“ tvrdí Trnka.

Tu sú jeho argumenty, ktoré majú odôvodňovať vyššiu cenu:

• Teplomery tretej generácie majú až o 74 percent menej reklamácií ako ich starší predchodcovia.
• Teplomery pracujú vo väčšom rozsahu teplôt. Zatiaľ čo rozsah starších typov teplomerov sa začína na 0 °C, zariadenia, ktoré zakúpil KSK, merajú už v prostredí s teplotou od -10 °C. Merače sú umiestňované pri vchode do budov, kde teplota v zimnom období môže klesnúť pod 0 °C a hrozilo by znefunkčnenie prístroja.
• Prístroje zakúpené KSK obsahujú softvérovú predprípravu na blokovanie a otvorenie vchodových dverí a blokovanie či odomknutie zápisu do príchodového systému osôb v prípade prednastavenej teploty.
• Prístroj tretej generácie dokáže vyhodnotiť výslednú teplotu osôb s vyššou presnosťou, keďže vykonáva až 80 meraní za sekundu, zatiaľ čo staršie typy vyhodnocujú teplotu na základe 40 meraní za sekundu.
• Maximálna vzdialenosť, pri ktorej dokáže zariadenie určiť teplotu zamestnancov, je u starších typov 80 centimetrov, pri teplomeroch tretej generácie je maximálna vzdialenosť až 125 centimetrov.
• Košický samosprávny kraj kupoval teplomery s predĺženou zárukou na tri roky.

Pri listovaní vo všetkých zmluvách, ktoré tri kraje podpísali v súvislosti s nákupmi teplomerov, nenájdete žiadnu zmienku o tom, že by sa teplomery rozlišovali napríklad na staršie a novšie generácie. Všade sa nazývajú „bezkontaktné prechodové teplomery“, žiadne názvy rozdielnych modelov, nikde sa nespomína akákoľvek softvérová predpríprava, dokonca aj prílohy, v ktorých majú byť technické špecifikácie či popis predmetu zákazky, neobsahujú informáciu, ktorá by znela ako významná pridaná hodnota odôvodňujúca navýšenie ceny.

Konštruktér kontra župan

Napriek tomu sme sa znova spojili s Miroslavom Garajom, aby sa vyjadril k županovým argumentom a k tomu, či ide o rovnaké teplomery, alebo tie pre Košický samosprávny kraj majú niečo navyše, čo významne dvíha ich cenu.

Podľa Garaja košické teplomery majú modernejší softvér, ten však už dával aj do niektorých teplomerov, ktoré kupoval Nitriansky kraj. Softvér umožňuje iný spôsob výpočtu teploty a možnosť pripojenia bezdrôtového displeja. „Ale čo sa týka súčiastok a technológie, tam je všetko rovnaké. Snímače, certifikáty, diaľkomery…“ vyratúva konštruktér teplomerov Garaj.

Preto naďalej trvá na tom, že primeraná cena tohto teplomera je do 400 eur.

Mimochodom, ten modernejší softvér vôbec nebol požiadavkou Redaya na Garaja pred výrobou teplomerov. A nič také nebolo ani vo výzve kraja pri obstarávaní. „Vývoj ide automaticky dopredu, či chcete alebo nie. Tak ako napríklad pri programoch v telefóne, takže aj tie súčasti teplomera sa priebežne modernizujú,“ vysvetľuje Garaj. Jednoducho niektoré súčasti, ktoré kupoval do teplomerov aj predtým, už boli o čosi modernejšie.

Garaj ďalej vyvracia väčšinu argumentov župana Trnku.

Nechápe, odkiaľ mohol mať KSK informáciu o tom, že „modernejšie“ teplomery (on ich nikdy nenazval tretej generácie, nikde v dokumentácii sa takéto označenie nepoužíva) majú o 74 percent menej reklamácií. Po prvé to nie je pravda a po druhé taká informácia ani teoreticky v čase nákupu KSK nemohla existovať, keďže tie modernejšie teplomery predtým nikto nemal.

Bezvýznamnou výhodou je meranie teplomerov v prostredí už od -10 stupňov. Boli sme v troch budovách KSK, teplomery tam nie sú pri vchode, ako tvrdí Trnka, ale hlbšie v budovách, kde nehrozia mínusové teploty ani znefunkčnenie prístrojov. Garaj potvrdil, že v interiéroch, kde teplomery montoval, je táto vec irelevantná.

Softvérová príprava v teplomeroch síce je, ale tá by si všade v budovách KSK vyžadovala elektrické dvere (elektrického vrátnika), čo by boli ďalšie nemalé investície. Bez elektrických dverí je táto potenciálna funkcia nevyužiteľná.

Argument Trnku, že ich teplomery zvládajú až 80 meraní za sekundu, zatiaľ čo staršie typy len 40 meraní za sekundu, je v rozpore s tým, čo sa píše v zmluve Nitrianskeho kraja s dodávateľom Nextram. V prílohe č. 1 „špecifikácia predmetu zákazky“ stojí: vykonáva priemerne 100 meraní za sekundu.

Z argumentov župana tak napokon zostala o rok dlhšia záruka na teplomery (3-ročná) a väčšia vzdialenosť snímania teploty zamestnancov (125 cm).

Dodávateľ je v rozpore so županom

V čom je pridaná hodnota, pre ktorú si od košickej župy pýtal United Corp dvojnásobnú cenu oproti tomu, čo za de facto rovnaké bezkontaktné teplomery platili iné kraje, sme sa pýtali aj majiteľa firmy Richarda Redaya, ktorý zariadenie Košickému kraju dodal.

Aj on spomínal softvérovú predprípravu, ale úplne inú než župan: „Softvérovo je to ináč naplánované. My niečo vyvíjame v rámci analýzy covidu, chrípky a iných chorôb, a toto zariadenie je v budúcnosti schopné sa naprogramovať tak, že to bude identifikovať na základe potu, prostredia, teploty a ďalších faktorov aj samotnú chorobu. Nechcem o tom veľa rozprávať, lebo toto sú veci, ktoré sú vo vývoji a nie sú zapatentované.“

A prečo taká významná vec, ktorá zásadne odlišuje tento teplomer od tých v Nitre či Banskej Bystrici, nie je uvedená v zmluve ani iných súvisiacich dokumentoch?j To už je podľa Redaya vecou kraja, aby to pretavil do zmluvy.

Žiadame ho, aby nejakým dokumentom preukázal, že v teplomeroch je naozaj to, čo tvrdí. „Jasné. Pošlem vám technickú správu, ktorá preukazuje, že môj teplomer je vyššia generácia a je v ňom iná technológia, ktorá odôvodňuje navýšenie ceny.  Dám si ju poslať pánom vývojárom Garajom, ním podpísanú. Aby ste mali 100-percentnú istotu.“

Technickú správu mal Richard Reday poslať e-mailom vo štvrtok 18. novembra. Dodnes nič neposlal.

Vysvetlenie sme hľadali u Miroslava Garaja. „Je to nezmysel. Nič také v teplomeri nemôže byť, ani teoreticky by sa to tam nezmestilo. On si to asi poplietol s iným naším projektom, lebo ja som s ním spolupracoval nielen na teplomeroch.“

Mimoriadne vydarený biznis

Keď sme vyššie spomínali, že Reday dodal KSK celkovo 205 teplomerov, nie je to celkom presné. Posledných 50 kusov mu už Garaj nevyrobil. „Nezaplatil mi to, na čom sme sa dohodli. Dlhuje mi okolo 40-tisíc eur,“ hovorí výrobca teplomerov.

Garaj preto odmieta robiť záručné servisné opravy teplomerov, ktoré od United Corp nakúpil Košický kraj. Už mal dve požiadavky z krajských škôl, no nič s tým neurobil. „Preposielam ich Redayovi.“

Reday Denníku N tvrdil, že s Garajom nemá žiadny spor, nič mu nedlhuje a nevie o tom, že by výrobca nerobil záručný servis. Podľa Redaya má Garaj preňho ešte vyrobiť 21 teplomerov, nie 50, a dôvod meškajúcej dodávky uvádza tiež iný. „Požiadal som KSK o predĺženie zmluvy z dôvodu čipovej krízy. Lebo do mojich teplomerov idú presne tie čipy, ktoré sú aj v najluxusnejších autách. Chýbajúcich 21 kusov dodám asi do konca novembra,“ vraví Reday a presvedčivým hlasom dodáva, že mu ich vyrobí Garaj, tak ako sa dohodli.

Garaj však zopakoval, že sa nepohne, kým sa nevyrovnajú resty medzi nimi. A má aj dosť čipov, aby mohol vyrábať hneď. „On mi zaplatil iba za výrobu. Poslal mi 10-tisíc eur na prvých 96 kusov, a potom znova 10-tisíc na ďalších 95 kusov pre KSK. A potom ešte asi 1 500 eur na výrobu 14 teplomerov pre Správu ciest. Nič viac. Lenže pôvodne mi sľúbil, že tretina z čistého zisku bude môj podiel,“ spresňuje Garaj.

Keď odrátame Redayove náklady – necelých 22-tisíc eur, čo zaplatil Garajovi – od výnosu, ktorý vysúťažil na KSK (takmer 180-tisíc eur), vyzerá to na vydarený biznis.

Zvlášť, keď vo finstate vidíme, ako sa firme United Corp darilo v posledných rokoch. Zisk z teplomerov by násobne prevýšil všetky jej zisky za posledných osem rokov dokopy.

Jeden teplomer najprv župe zapožičal

Z textu do tejto chvíle môžete mať dojem, že v polovici novembra 2020 Košický samosprávny kraj zverejnil výzvu, Richard Reday si ju všimol, poslal ponuku s teplomermi a súťažil. Nebolo to tak.

Reday už niekoľko týždňov pred novembrovou výzvou zapožičal košickej župe teplomer (neskôr jej ho predal, objednávku mu vystavili 8. októbra 2020), s ktorým potom uspel v obstarávaní.

„Zapožičanie či prezentácia produktov pred vyhlásením súťaže nie je sama osebe ešte problém. Problém by to bol, ak by pritom podnikateľ získal informáciu o zamýšľanej súťaži a získal tak čas na prípravu svojho návrhu a lepšiu pozíciu do súťaže,“ hovorí Peter Demčák z Transprency.

Kedy sa teda Reday dozvedel, že KSK chce obstarávať bezkontaktné prechodové teplomery? „Už tri týždne predtým, než KSK zaplatil za ten jeden teplomer, som vedel, že sa bude robiť celá tá zákazka. Reday mi to povedal zhruba koncom leta,“ tvrdí Miroslav Garaj.

Richarda Redaya sme sa pýtali, s kým z KSK o teplomeroch začal diskutovať a s kým konkrétne sa dohodol na zapožičaní jedného kusu. „Tam sú vrátnici, tí sa striedajú,“ odpovedal  Reday. Keď sme sa začudovali, že azda nerokoval s vrátnikmi, doplnil: „V prvej várke áno a potom tam prišiel nejaký pán, už si nepamätám kto, veď to je rok a pol dozadu.“

A s kým dohodol zapožičanie teplomera? „To už neviem, nepamätám si.“ Reday vraví, že podnetom preňho bolo to, že si v budove KSK všimol vystavené predražené merače, tak im chcel navrhnúť, že im vie dodať niečo omnoho lepšie.

KSK si teda pár týždňov vo svojom sídle skúšal teplomer od Redaya a potom vypísal výzvu, ktorá bola ústretová práve k tomuto teplomeru. Vidieť to na opise predmetu zákazky, ktorý bol prílohou výzvy. Napríklad požadoval signalizáciu červenou a zelenou farbou, presne ako „odskúšaný“ teplomer.

Dôvody na tri otázky

V auguste tohto roku košický podnikateľ Daniel Leysek (firma Asanarates pôsobí v oblasti deratizácie a dezinfekcie) podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. V ňom uvádza viac než tridsať podozrivých verejných obstarávaní.

„Predmetné trestné oznámenie bolo v časti, týkajúcej sa korupčného správania sa pracovníkov Košického samosprávneho kraja v súvislosti s verejným obstarávaním dezinfekčných prác v zariadeniach v pôsobnosti samosprávneho kraja, odovzdané na ďalšie konanie Národnej kriminálnej agentúre – odbor Východ,“ informoval nás  Dalibor Skladan, hovorca generálnej prokuratúry.

Leysek v podnete spomínal aj Richarda Redaya – ako „zaujímavú osobu“ v obstarávaných dezinfekciách a tiež ako „osobného priateľa a tieňového predsedu KSK“.

Denníku N následne dva rôzne zdroje potvrdili informáciu, že vzťah Trnku a Redaya je „intenzívny“.

A do tretice: obstarávania teplomerov, v ktorých napriek vysokej cene uspel práve Reday. A zmluvy s ním podpisoval Trnka.

Na základe podania Leyseka a skutočnosti, že práve Reday uspel na kraji s ponukou teplomerov, sme tomuto podnikateľovi aj županovi Trnkovi položili nasledujúce otázky: Aký blízky máte vzťah? Ako často sa stretávate? Stretávali ste sa aj doma u pána Redaya? Obom sme tieto otázky museli zopakovať minimálne štyrikrát, pretože odpovedali nejasne a vyhýbavo.

Trnka najprv vôbec nereagoval. Trikrát tieto otázky obišiel, na rozdiel od iných. Nakoniec odpísal takto: „Pán Reday je jedným z tisícok ľudí, ktorých som stretol za posledné roky na podujatiach. Veľmi sa čudujem, že sa pýtate na môj vzťah s týmto pánom, keďže táto otázka je založená len na tvrdeniach pána Leyseka.“

Reday najprv odpovedal, že „to sú nezmysly, načo sa také pýtate?… čo chcete odo mňa počuť?“ Dodal, že majú štandardný vzťah, stretnú sa v priemere raz za dva-tri mesiace.

Na opakovanú otázku, či ho župan navštevoval aj doma, povedal „možno áno, možno nie, nerobím si štatistiky“. Napokon priznal, že uňho bol. „Nebolo to iba raz, ale nebolo to ani opakovane,“ povedal Reday. Viac to nespresnil.

Po nástupe Rastislava Trnku do funkcie župana v roku 2017 si Košický samosprávny kraj objednal u Transparency International Slovensko hĺbkový audit a vypracovanie protikorupčnej stratégie.

Neziskovka zahrnula do svojej správy aj odporúčania pri verejnom obstarávaní – vždy používať súťažné postupy a hlavným kritériom nech je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Chceli sme vedieť, či župa pri teplomeroch postupovala v súlade s nimi.

„V prípade obstarania teplomerov síce súťaž vyhlásená bola, avšak jej priebeh (krátka lehota), (pravdepodobne) neuskutočnenie prieskumu trhu a výsledná vysoká cenová ponuka v porovnaní s priemernými trhovými cenami nie je v žiadnom prípade v súlade s odporúčaniami TIS,” zhrnul Peter Demčák.