Denník N

Nedeľná nekázeň: Nebojte sa

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Sú štyri formy strachu. Menší strach. Panika. Päť zmeškaných hovorov od mamy a nakoniec „musíme sa porozprávať“. Strach väčší či menší nás sprevádza stále. Niektorý je prospešný, lebo nás posúva ďalej. Ale väčšinou je kontraproduktívny, keď v nás zabíja kreatívne a slobodné sily.

Pandemická doba v nás vyvoláva iracionálny strach, že zabúdame dôverovať odborníkom a ľudia veria sebe a tomu, čo si prečítajú na internete. A veria, čomu chcú veriť. Naše náboženské zoskupenia alebo spirituálne pramene by nás mali posúvať smerom od strachu k slobode. „Dokonalá láska vyháňa strach“ (porovnaj 1. list Jánov 4,18).

Každé náboženstvo či hodnotové nazeranie na svet má takú hodnotu, s akou vie bojovať proti strachu. Nikdy ho nesmie samo vytvárať. Ježiš varoval pred ľuďmi, ktorí druhých zaťažovali ťažkými a neúnosnými bremenami a namiesto slobody lásky zväzovali druhých vlastnými predstavami.[lock}

Ježiš nemal strach pred diskusiou, dialógom, kreatívnym hľadaním väčšieho dobra. A hlavne sám nevzbudzoval v druhých strach. Darmo by som vlastnil aj všetku pravdu sveta, ak by som vzbudzoval v druhých strach. Niečo potom robím zle. Boh lásky je vždy aj Bohom pokoja.

V prírode slúžil strach na ochranu života. Menšie zviera sa bálo väčšieho, ktorého ho mohlo zožrať, a strach mu slúžil na mobilizáciu a ochranu života. Ale u ľudí to neplatí. Všetci sme na jednej lodi. Nemôžeme strašiť jeden druhého. Možno si môžeme položiť otázku, aký dojem šírim a či sa ma niekto bojí.

Strach z nepoznaného paralyzuje. Ak už zviera nemohlo pred hrozbou utiecť, zamrzlo. Strach ísť ďalej a spoznávať nové veci, svieže postupy a stratégie nakoniec donúti človeka zakukliť sa len do vlastného systému a presvedčenia. Boží duch je sloboda. Vanie, kde chce, a vždy hľadá nové formy lásky. Jeho pokrok sa nedá zastaviť. Ak mám strach, že prídem v kontakte s realitou o to „svoje“ – niečo nie je v mojom postupe v poriadku.

Videl som prírodopisný film, kde zajačika prenasledovali veľké poľovnícke psy. A keď už videl, že nikam neujde, lebo boli rýchlejší, a že ho roztrhajú na mieste, spravil veľmi zaujímavé gesto. Zastavil sa a vyskočil poľovníkovi do rúk. Bola to jeho posledná nádej, že poľovník sa nad ním zľutuje.

Ak máme strach jeden z druhého, máme strach zo zranení, z kritiky, z budúcnosti, obavy o seba a svojich drahých. Odpoveďou nie je agresia jeden voči druhému ani boj. Riešením je dôvera v zdroj lásky. Či už veríme v osobného Boha, alebo v istý všeobecný pojem dobra – dôvera je vždy odpoveďou na náš strach.

Boh je vždy ten, ktorý hovorí človeku: „Neboj sa.“ Farizeji v Ježišovej dobe vyvolávali v druhých strach, preto bol na nich taký prísny. Znova chcel posunúť náboženstvo z roviny strachu na rovinu slobody. Z kontaktu s ním odchádzal každý s väčším pokojom a pocitom prijatia.

Ak sa v mojej prítomnosti necítia dobre ľudia z iných hodnotových presvedčení, ľudia iných názorov, tak som nepochopil vlastný systém, v ktorom žijem. A som obeťou vlastného strachu napredovať. František z Assisi, keď stál pred moslimským sultánom, ktorý bojoval proti kresťanom, naňho urobil dojem svojím pokojom. A sultán mu povedal tú pamätnú vetu, že ak by boli všetci kresťania takí dobrí ako on, tak by ich nechal na pokoji. Je aj na nás v tomto rozdelenom svete byť znakom pokoja. Strach bráni ľudskému srdcu napredovať.

Už od detstva mám rád sušienky Oreo. Vždy som dal preč dve tmavé sušienky a vyjedol som len ten šľahačkový stred. Ak v živote vidíme len tie temné stránky, ktoré nás obklopujú a naháňajú nám strach, tak možno je to preto, lebo my sme tou šľahačkou, ktorá má robiť druhým radosť. Kamarát mi síce vravel, že nie je tequila – nemôže robiť každému radosť. Ale práve to je naša úloha. Aby sme do sveta strachu vniesli semienko dôvery. Nejde iba o pravdu – ide aj o jej podanie. V Ježišovej dobe aj on, aj farizeji a zákonníci verili v toho istého všemohúceho Boha. Oni však pracovali so strachom, on s láskou. Sám Ježiš sa nepredstavil svetu ako „Pán“, ale ako láska, ktorá vyháňa strach.

Dokonalá láska vyháňa strach.

[Objednajte si knihu Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet – stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nedeľná nekázeň

Teraz najčítanejšie