Denník N

List rozhorčeným rodičom

Foto – TASR
Foto – TASR

Nevidím žiadny relevantný dôvod na zatvorenie zušiek v situácii, keď školy a iné pracoviská ostávajú otvorené.

Vážení pobúrení rodičia,

tento list bude obsahovať expresívne výrazy. Preto ho svojim deťom nedávajte čítať, ak si nenájdete čas vysvetliť im dôvody, prečo sa jeden riaditeľ základnej umeleckej školy k nim uchýlil. Pre istotu ich tu hneď vymenujem: kompromisníctvo, diletantstvo, zbabelosť, hlúposť a neslušnosť. Všetky sa budú týkať práce a správania tých, ktorí momentálne spravujú tento štát a veci verejné. Ideme na to.

Fungujete normálne? opýtala sa ma po zverejnení informácií o lockdowne moja vlastná žena, mimochodom učiteľka na základnej škole. Keď zbadala pobúrený zmätok v mojich očiach, zháčila sa: Aha, vlastne nie, vy učíte individuálne. V piatok bolo zase všetko inak. Pán minister školstva sa extra kompromisnícky vyspal a zatvoril jazykovky, zušky aj krúžky. Urazil nás tým hneď trikrát, povedal som kolegyniam a kolegom na operatívnej porade – vôbec sa nikoho z nás nepýtal na názor, na naše návrhy a odporúčania sa ani len neobzrel počas celého trvania pandémie a opäť raz nás o tom informoval cez médiá, resp. sociálne siete.

Možno som trochu staromódny, a celkom určite bojujem proti zbytočnej byrokratizácii, no predsa len – predstavte si, že by ste Vy mali zháňať informácie od zamestnávateľa či zriaďovateľa kade-tade po internetoch. Najmä tie najzávažnejšie. Také, ktoré rozhodujú zásadných veciach, ako je to, kedy, kam a ako máte prísť do práce. Ja viem, zažívate to aj Vy. Ale ako sa to niekto opováži prenášať na deti? Mali sme stretnutie s rodičmi prípravkárov (to sú tí najmenší, 5- či 6-roční). Pred dvoma týždňami. Pred školou. Prišli na hodinu, priviedli deti. Skupinové vyučovanie – teda už sme ich do školy pustiť nesmeli. Iba ak po jednom. Bolo to pred piatou, ale bola už tma. Kolegyne operatívne vymysleli hru so svetlom a na spievajúce tiene. Medzitým sme s rodičmi vymysleli systém individuálneho vzdelávania týchto najmenších. Kývali hlavami, chápali, spolupracovali. Po dvoch týždňoch je zase všetko inak. Nevadí, zase niečo vymyslíme, trala-lala-la.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie