Ako na novú kremeľskú hybridnú vojnu proti Európe

Autor je švédsky ekonóm

S tým, ako sa blíži zima, Kremeľ vyvoláva v Európe ďalšie problémy. Medzi jeho posledné snahy patrí plynová vojna proti krajinám strednej a východnej Európy, migračná kríza pozdĺž bieloruských hraníc s Litvou, Lotyšskom a Poľskom, obnovená vojenská mobilizácia na východnej hranici Ukrajiny, ale aj agitácia za odtrhnutie Srbmi obývaných území od Bosny a Hercegoviny.

Vyskúšame, uvidíme

Hoci má táto kampaň viacero cieľov, tiahne sa ňou jeden spoločný motív: túžba Kremľa rozdeliť a oslabiť Európsku úniu. To znamená čo najrýchlejšie získať nemecký súhlas s plynovodom Nord Stream 2, narušiť úniový trh s plynom s cieľom vrátiť sa k dlhodobým zmluvám sovietskeho typu s cenami plynu viazanými na ropu, a zároveň oslabiť Ukrajinu a prinútiť Moldavsko, aby vypovedalo asociačnú dohodu s EÚ a namiesto toho sa pripojilo k ruskej Euroázijskej hospodárskej únii.

Kremeľ má tendenciu vysielať skúšobné balóniky, aby zistil, čo všetko mu ešte prejde, než tvrdo zasiahne, ak sa naskytne vhodná príležitosť. To znamená, že Západ – Spojené štáty americké, EÚ a Veľká Británia – bude musieť konať rýchlo, aby zabránil všetkému, čo môže prísť. Najväčšou chybou, ktorú môže človek urobiť v reakcii na ruské provokácie, je nerobiť nič alebo reagovať príliš pomaly a príliš jemne. Ako tvrdí Keir Giles z Chatham House, Západ musí uznať, že „konfrontácii s Ruskom sa nedá vyhnúť, pretože sa už deje“. História ukazuje, že „Rusko rešpektuje silu a pohŕda kompromisom a prispôsobovaním sa“.

Našťastie, Západ už má k dispozícii mnoho účinných nástrojov a s príchodom novej nemeckej vlády, ktorá bude voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pravdepodobne menej ústretová, sa otvára príležitosť na nové strategické myslenie.

Pozor, plyn

Bojovať v plynovej vojne by malo byť dostatočne jednoduché. Už 21. júla USA a Nemecko vydali spoločné vyhlásenie o spornom plynovode, v ktorom deklarujú svoje „odhodlanie brať Rusko na zodpovednosť za agresiu a zhubné aktivity a uvaliť naň náklady prostredníctvom sankcií a iných nástrojov“. Po štyroch mesiacoch ruskej eskalácie by mala vláda amerického prezidenta Joea Bidena cítiť povinnosť znovu zaviesť kongresom schválené sankcie proti spoločnosti Nord Stream 2 AG a nemecká vláda by s tým mala súhlasiť. To by plynovod rýchlo ukončilo. Ak však Bidenova vláda konať nebude, kongres stále môže, a to tak, že do zákona o autorizácii národnej obrany na fiškálny rok 2022 pridá nové povinné sankcie.

Európa má v súčasnosti nedostatočné zásoby plynu, pretože Gazprom manévroval tak, aby vytvoril umelý nedostatok. Ruský štátny energetický gigant vlastní jednu štvrtinu skladovacej kapacity plynu v Nemecku, Rakúsku a Holandsku a tieto zariadenia udržiaval prázdne, kým svoje domáce nádrže plnil až po okraj. Jednoznačným riešením pre EÚ je zakázať Gazpromu a iným zahraničným dodávateľom vlastniť skladovacie zariadenia v EÚ a stanoviť minimálne úrovne zásob pre existujúce skladovacie kapacity. Keďže EÚ je v skutočnosti jediným nákupcom plynu od Gazpromu, mala by začať kolektívne pôsobiť na obmedzenie monopolnej sily tejto firmy.

Hoci Bidenova vláda Nord Stream 2 tolerovala (zatiaľ čo domáci ropovod Keystone XL z Kanady zakázala), do európskej plynovej krízy sa inak odmietla zapojiť. To sa musí zmeniť. Teraz, keď Európa vybudovala kapacity na príjem dodávok stlačeného plynu, by sa USA mali posunúť k zásobovaniu Európy LNG.

Problémy u susedov

Čo sa týka bieloruskej pohraničnej drámy, sme svedkami nového typu hybridnej vojny, ktorú podnietil nelegitímny bieloruský vládca Alexandr Lukašenko. NATO a EÚ by mali uznať situáciu takú, aká je, a ponúknuť Poľsku, Lotyšsku a Litve plnú podporu. Zahraničná rada EÚ správne uvalila sankcie na všetky letecké spoločnosti a iné firmy zapojené do obchodovania s ľuďmi z Blízkeho východu po bieloruské hranice. A USA by mali nasledovať príklad a posilniť svoje vlastné (skôr mäkké) sankcie voči Bielorusku.

Od nástupu Joea Bidena do úradu sa USA pevne postavili na obranu južného suseda Bieloruska – Ukrajiny. Septembrová návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome bola prelomovou udalosťou. Navyše Ukrajinu už tento rok navštívili najmenej traja členovia americkej vlády a 10. novembra USA prijali prekvapivo silnú americko-ukrajinskú chartu strategického partnerstva. Dokument zaväzuje USA, aby podporovali „právo Ukrajiny rozhodnúť sa o svojom vlastnom budúcom kurze zahraničnej politiky bez vonkajšieho zasahovania, a to aj s ohľadom na ašpirácie Ukrajiny vstúpiť do NATO“.

Okrem tohto sľubného vývoja ukrajinská vláda práve vymenovala svojho najuznávanejšieho člena Oleksija Reznikova za nového ministra obrany. Plný čerstvých spomienok zo zákopov na Donbase čoskoro zavíta do Washingtonu.

Naša odpoveď

Ale EÚ, NATO, Nemecko a Francúzsko musia konať. Všetci sa aspoň v posledných dňoch vyslovili proti ruskej agresii voči Ukrajine. Zároveň je pôsobivé, že Veľká Británia vyslala na Ukrajinu 600 príslušníkov špeciálnych jednotiek. Ak to nová nemecká vláda myslí so zabezpečením mieru v Európe vážne, to najúčinnejšie, čo môže urobiť, je privítať Ukrajinu v NATO. Ukrajina sa už roky stavia proti ruskej vojenskej agresii a slúži ako obranná hrádza pre zvyšok Európy. Nemecko nie je pripravené brániť sa, preto by malo Ukrajine pomôcť dodávkami zbraní, ako to už robia USA, Británia, Kanada, Poľsko či Litva.

Nakoniec je tu balkánska otázka. Napätie v bývalej Juhoslávii opäť stúpa, pretože EÚ porušila svoj záväzok viesť prístupové rokovania so Severným Macedónskom a s Albánskom. V Severnom Macedónsku proeurópska vláda práve stratila moc po tom, čo urobila rozsiahle ústupky voči EÚ – výmenou za nič. Únia by mala brať vážne presadzovanie myšlienky „Európy celistvej, slobodnej a v mieri“, ako to ešte v máji 1989 uviedol americký prezident George Bush. Okamžitým začatím prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom môže pomôcť tomu, aby odradila Republiku srbskú od nápadu s odtrhnutím sa od Bosny a Hercegoviny.

USA a EÚ majú v rukáve veľa cenných kariet. Ale aby odrazili najnovší ruský nápor, budú nimi musieť hrať rýchlo a účinne.

© Project Syndicate