Denník N

Štyritisíc dreidelov Arthura Kurzweila: Každý vĺčik je pre mňa spomienkou na zavraždené dieťa

Dreidely – tradičné hračky, ktoré sa vyťahujú na chanuku (zo zbierky Arthura Kurzweila). Foto - archív A. K.
Dreidely – tradičné hračky, ktoré sa vyťahujú na chanuku (zo zbierky Arthura Kurzweila). Foto – archív A. K.

„Chanuka nie sú židovské Vianoce,“ rozpráva americký židovský spisovateľ Arthur Kurzweil. Doma v New Yorku má unikátnu zbierku tradičných židovských hračiek z východnej Európy.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Každú chanuku, ktorá sa tento rok začína v nedeľu 28. 11. podvečer, sa židovské deti zvyknú hrať s dreidelom. Je to malý vĺčik so štyrmi hebrejskými písmenkami: nun, gimel, hei a šin, ktoré zastupujú hebrejskú frázu nes gadol haya šam, veľký zázrak stal sa tam. Keď vám padne nun, nemáte nič; keď gimel, tak beriete všetko; v prípade hei je polovica vaša, a ak padol šin, pridávate vklad.

Keď sa raz americký židovský spisovateľ Arthur Kurzweil vybral do Poľska a na Ukrajinu po stopách svojho otca zo štetlu na hranici oboch krajín, objavil čaro zbierania stratených dreidelov z východnej Európy. Dnes ich má vo svojej zbierke doma v New Yorku 4-tisíc.

„Je neuveriteľné predstaviť si, že 6-7 cm pod zemou sú na území celej východnej Európy stopy židovského života,“ vraví Kurzweil pre Kóšer podcast.

Čo sa vám na dreideloch páči najviac?

Dá sa s nimi pekne hrať. Predovšetkým, pre deti to nie je nudné, keďže veľa vecí v židovskom živote je pre deti nudných. Takže je to fajn, keď môžu hrať hru, ktorú si môžu užiť.

Ako ste ich vlastne začali zbierať?  Asi to súvisí s osobným príbehom vašej rodiny…

Žijem v New Yorku a bol som na ceste na Ukrajinu, do mesta, kde sa narodil môj otec. Zastavil som sa vo Varšave, kde som stretol priateľa a išli sme sa pozrieť na trh. Ľudia tu predávali všelijaký tovar a ja som zbadal malý kúsok kovu, chytil som ho do ruky a videl som, že je to malý dreidel. Vtedy som sa dozvedel, že existujú ľudia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Kóšer podcast

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie