Denník N

Bieloruský denník: Opozícia sa pripravuje na Lukašenkovo referendum. Čo je na ňom zlé?

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Aký je plán zástancov zmien a prečo ľudia neveria v ústavné referendum Alexandra Lukašenka.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Koncom februára 2022, teda už o tri mesiace, sa má v Bielorusku konať ústavné referendum.

Presný dátum tejto udalosti zatiaľ nebol oznámený: predstavitelia nelegitímnej vlády už dlhšie zmieňujú koniec februára, no presný deň neuvádzajú. Začali však už prijímať ľudí do volebných komisií (majú počítať hlasovacie lístky), čo je v rozpore so zákonom.

Ide totiž o to, že zákon nedovoľuje, aby sa komisie začali formovať pred vyhlásením dátumu referenda.

Je pritom ústavné referendum pre Bielorusov vôbec dôležité?

Čo od neho očakávajú priaznivci a odporcovia Alexandra Lukašenka? Aká je deklarovaná stratégia bieloruských demokratických síl?

Čo čaká Bielorusov vo februári? Verzia predstaviteľov nelegitímnej vlády

Lukašenko a jeho priaznivci pripravujú novú verziu ústavy (hoci by bolo lepšie, keby len dodržiavali zákony). To všetko vyzerá ako pokus o predostrenie zdanlivých zmien – ako ľuďom v krajine, tak aj Európe a jej spojencom.

„Na uliciach kričali, naša takzvaná opozícia, rebeli: ‚Potrebujeme zmenu, zmenu!‘ Chceli nás nachytať na „perameny“ (zmeny), aby sme to povedali po bielorusky. ‚Zmeny, zmeny, dajte nám zmeny!‘ Zobral som to vážne,“ uviedol v nedávnom rozhovore bieloruský občan Alexandr Lukašenko.

Návrh novej ústavy – ktorej konečná verzia, mimochodom, stále nie je k dispozícii – obsahuje niekoľko na prvý pohľad vynikajúcich návrhov. Napríklad obmedzenie prezidentských funkčných období na dve. Zároveň chcú obmedziť právomoci hlavy štátu.

Je tu však jedna nuansa. Očakáva sa, že nová verzia ústavy zabezpečí postavenie Celobieloruského ľudového zhromaždenia ako najvyššieho orgánu ľudovej moci. Tento orgán bude mať právomoc rozhodnúť, či boli prezidentské voľby legitímne, a určiť stratégiu rozvoja krajiny.

Zhromaždenie by okrem toho mohlo prezidenta obžalovať.

Už teraz niet pochýb o tom, že na čele nového orgánu, na ktorý prejdú mnohé právomoci, bude stáť samotný Lukašenko. Tu sú jeho slová:

„Keby Lukašenko predsa len súhlasil s tým, že sa stane predsedom Celobieloruského ľudového zhromaždenia, tak by ste ma mali na kolenách požiadať a poďakovať mi, ak budem súhlasiť, a nie mi to vyčítať.“

Čo čaká Bielorusov vo februári? Verzia demokratických síl

Koncom novembra demokratické sily Bieloruska – občianske iniciatívy Čestní ľudia, Zubr a platforma Golos, ako aj politické štruktúry: Kabinet Sviatlany Cichanovskej, Koordinačná rada a Národná protikrízová správa – predstavili stratégiu aktivít v súvislosti s referendom.

Podľa opozičnej stratégie je Lukašenkovo plánované „referendum“ podvod a zločin (preto ho dávame do úvodzoviek). Logika je jednoduchá: diktátor nezákonne udržiava moc v krajine pomocou strachu a násilia. Všetky jeho kroky sú preto nezákonné – či už ide o podpis medzinárodných zmlúv, alebo konanie referenda.

Čo však robiť? Hlasovanie za novú verziu ústavy s veľkou pravdepodobnosťou presunie Alexandra Lukašenka do nového orgánu moci. Bude mať názov Celobieloruské ľudové zhromaždenie a prenesie všetky právomoci z prezidenta i vlády na nový orgán. Taká demokratická zástena: na post prezidenta síce zvolia nového človeka, ale ten nebude mať žiadnu reálnu moc – celá sa opäť sústredí v rukách Lukašenka.

Hlasovanie za súčasné znenie ústavy znamená zachovanie súčasného stavu. Bezprávia, nedodržiavania zákonov a množstva politických väzňov, neustálych represií voči všetkým a všetkému.

Opozícia preto navrhla tretí scenár: Bielorusi by mali prísť do volebných miestností a znehodnotiť hlasovacie lístky. To v skutočnosti znamená, že nesúhlasia so samotnou skutočnosťou referenda. Samozrejme, aj s Lukašenkom. Je to protestné hlasovanie.

Významným bodom stratégie je mobilizácia spoločnosti. Dôležitý je masový príchod do volebných miestností a spoločné akcie, ktoré pomôžu Bielorusom opäť sa uvidieť a uveriť v seba navzájom. Referendum je na to vhodnou príležitosťou.

Čo je dôležité: neplatný hlasovací lístok je taký, na ktorom sa nedá určiť, za akú možnosť občan hlasoval. Takýto hlasovací lístok sa započítava do záverečného protokolu, t. j. pri spravodlivom sčítaní reálne vidieť, koľko ľudí hlasovalo proti Lukašenkovi. Ide o najlegálnejšiu a zrejme najbezpečnejšiu formu protestného hlasovania, ktorá je dostupná v Bielorusku.

A čo potom?

Lídri bieloruskej opozície zatiaľ nehovoria, čo sa bude diať po tom, ako ľudia prídu do volebných miestností. Každý chápe, že je potrebný jasný plán.

„Čo urobíme, keď opäť zverejnia falošné protokoly? Už sme to zažili. Ako budeme brániť svoju pozíciu?!“

„Už sme to zažili v roku 2020. Mysleli sme si, že nás vyjde do ulíc pol milióna a režim sa zrúti sám. Takéto čísla nemôžeme očakávať vo februári. Vieme, čo budeme robiť po hlasovaní?“

„Nemyslím si, že na takéto referendum môže existovať ideálny plán. Dôležité je, aby vôbec bol a aby ho podporovala väčšina. Som za.“

Zástupcovia demokratických síl tvrdia, že takýto plán existuje, ale je priskoro na to, aby ho zverejnili. Podrobný postup sľubujú bližšie ku dňu konania referenda, ktoré ešte nie je ani vyhlásené. Avšak už teraz je jasné, čo sa ľuďom môže ponúknuť: štrajk a pouličné protesty.

Ako zvyčajne, diabol sa skrýva v detailoch.

Druhá šanca pre Bielorusov po auguste 2020?

Nechcem byť príliš optimistický, ale zatiaľ to tak vyzerá: referendum môže otvoriť druhú aktívnu fázu konfrontácie, ktorú my Bielorusi rozhodne potrebujeme vyhrať.

Východisko z krízy je možné len po nových a spravodlivých voľbách. A predtým musia byť oslobodení všetci politickí väzni a represie sa musia zastaviť.

Ak sa Lukašenko nezľakne a referendum bude vyhlásené, čaká nás druhé kolo. Som si istý, že budeme pripravení.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie