Denník N

Zaniknuté Šafko aj „čierna stavba“. Pozrite si najlepšiu architektúru na Slovensku

V stredu večer vyhlásili Ceny za architektúru 2015. Budovu komunitného centra Máj porota dokonca navrhla aj na európsku cenu Mies van der Rohe Award.

„Mám pocit, že sa kvalita architektúry na Slovensku z roka na rok zvyšuje,“ hovorí český architekt Osamu Okamura. V porote prestížneho ocenenia CE.ZA.AR, ktoré vyhlasuje Slovenská komora architektov, bol po tretí raz.

„Pred dvoma rokmi to bolo niekoľko excelentných prác a potom dlho nič. Minulý rok to už bola veľká skupina veľmi dobrých rodinných domov a interiérov. A tento rok sa k tomu pridáva i celá veľká skupina zaujímavých bytových domov, kultúrnych stavieb i rekonštrukcií,“ hovorí Okamura. V júli porota vybrala osemnásť nominácií, v stredu večer vyhlásila víťazov v šiestich kategóriách.

Jedným z najzaujímavejších víťazných projektov je budova komunitného centra Máj od Michala Sula, Miriam Liškovej a Jozefa Skokana. Porota ju dokonca navrhla aj na európsku cenu Mies van der Rohe Award.

„Je to výnimočné dielo, ktoré sčasti odzrkadľuje akýsi nový fenomén slovenskej architektonickej scény a zároveň jeden neduh,“ hovorí Okamura. Autori komunitného centra sú totiž doma takmer neznámi, v zahraničí však vyhrávajú architektonické súťaže – tak, ako aj v prípade tejto stavby, ktorá, žiaľ, nestojí v Petržalke, ale na sídlisku v Českých Budějoviciach.

„Zaujímavé na tejto stavbe je predovšetkým to, že aktivity, ktoré poskytuje obyvateľom sídliska, sa stávajú súčasťou architektúry. Fasáda je výkladnou skriňou toho, čo sa v nej deje. Je absolútne transparentná a dostupná verejnosti. Bežne to funguje ako dve oddelené veci – budova a jej program. Tu je to úplne prepojené,“ hovorí Okamura.

„Je to klasické sídlisko, aké každý z nás pozná. Naše centrum je odpoveďou na otázku, čo sa dá v takomto prostredí urobiť, aby deti, ale aj dospelí, ktorí tu žijú, mali nové možnosti, ako tráviť voľný čas,“ hovoria autori. Podobným projektom sa práve teraz venujú aj vo Viedni či v Afrike, kde tiež vyhrali medzinárodné súťaže. U nás sa nemajú do akej prihlásiť. „Vždy je to o konkrétnych ľuďoch, stačí, aby bol ktosi aktívny, tak, ako aj v Budějoviciach. Stačí jeden človek, ktorý dokáže presvedčiť samosprávu, že súťaž na verejnú stavbu má zmysel,“ hovorí Michal Sulo.

Ich ateliér začínal hneď po škole v Španielsku a na ich práci to podľa Okamuru výrazne vidieť. „Priniesli si úplne nové uvažovanie, je to druh architektonickej práce, ktorá je na svetovej úrovni,“ hovorí. Súťažiam na verejné stavby by sme aj podľa neho mali venovať oveľa viac pozornosti.

„Súťaže v športe sú logické. Ak budete behať doma na dvore, nikdy nedostanete zo seba výkon, ako keď sa prihlásite do súťaže. Platí to aj v architektúre, je to spôsob, ako vyťažiť maximum. U vás sa však prvá súťaž na verejnú stavbu tento rok vypísala až v septembri, aj to vraj dosť problematická. Nesvedčí to teda o tom, že by sa kvalita verejných budov mala čoskoro zlepšiť, hoci aj vlaňajší víťaz kategórie v podobe košických Kasární, aj toto komunitné centrum ukazujú, že výsledky môžu byť naozaj nadpriemerné,“ hovorí Okamura.

 

1 Rodinný dom

Rodinný dom Mišíkova, Bratislava 

autor: Iľja Skoček

Dvojpodlažný rodinný dom sa nachádza skrytý uprostred záhrad jednej z obytných štvrtí Starého mesta. Je osadený na stavebne mimoriadne zložitom pozemku – v stiesnenej štruktúre svahovitých parciel a bez priameho cestného prístupu neďaleko bratislavského Slavína. Samotná stavebná hmota domu je prirodzene usadená v najvyššej časti pozemku a sprístupnená sériou nekonečných schodísk. Jej tvarové členenie je determinované hranicami parcely, logikou účelného vnútorného usporiadania a predovšetkým orientáciou na jedinečný výhľad na panorámu mesta. Prízemie otvorené do terasy so záhradou pozostáva z obývacej izby s jedálenským kútom a kuchyňou tvoriacich jednotný priestor prístupný cez zádverie so šatníkom. Poschodie tvoria za sebou radené detské izby a spálňa doplnené potrebným zázemím kúpeľní či technickej miestnosti. Vstavaný autorský interiér dômyselne využíva všetky priestory – je premyslený do najmenších maličkostí. Charakteristickým vizuálnym prvkom identity domu je fasáda uhľovočiernej farby. Foto - Paťo Safko
„Každý rozumný stavebník by sa na takom malom, strmom a neprístupnom pozemku otočil na opätku,“ hovorí Iľja Skoček. V prvom momente, keď tam prišiel, pochopil, prečo tam nikto stavať nechcel. Jeden rok trvala iba stavba obvodného múra a prístupového schodiska, ktoré vedie do svahovitého pozemku neďaleko bratislavského Slavína. V tomto prípade však staval pre seba a svoju rodinu, a tak išli problémy bokom. Ťažkosti pri stavbe teraz vynahrádzajú nádherné výhľady na mesto. Foto – Paťo Safko

Rodinny dom Misikova. Foto - Pato Safko
Rodinný dom Mišíkova. Foto – Paťo Safko

Rodinny dom Mišíková. Foto - Paťo Safko.
Rodinný dom Mišíkova. Foto – Paťo Safko.

 

2 Bytové domy

Bytový dom – Nový háj
Bratislava – Petržalka
autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Drahan Petrovič, Katarína Kollárová, Emanuel Zatlukaj

Architektom sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré v obrovskej konkurencii zaujme. Vymysleli koncept, kde architekt nebude ten, ktorý ľuďom diktuje, ako majú žiť. Naopak, bude akýmsi „moderátorom“ ich individuálnych predstáv o bývaní. Zamerali sa nielen na vnútornú flexibilitu ale i vonkajšiu. Klienti si tak mohli posúvať, zmenšovať, zväčšovať okná, balkóny a loggie. Objekt je reakcia na génia loci Petržalky, v dobrom i v zlom. Parter je navrhnutý tak, aby absorboval vizuálny smog. Obklad umožňuje v prípade poškodenia sprejermi jednoduché premaľovanie poškodených panelov šedou farbou, pričom odtieň nemusí byť identický. Ďalším špecifikom panelového sídliska je obľuba obyvateľov zasklievať, prestavovať a inak necitlivo upravovať loggie bez ohľadu na fasádu ako celok. S týmto fenoménom sa vyrovnávajú architekti v návrhu tak, že každá loggia ma individuálnu, pomerne agresívnu farebnosť. To spôsobuje, že prípadné necitlivé zásahy by nemali znehodnotiť celkovú estetickú kvalitu diela. Humanizácia urbánneho prostredia Petržalky spočíva podľa architektov v tom, že vytvorili živý uličný parter, ktorý v Petržalke zúfalo chýba. Foto - Ľubo Stacho
Spoluautormi tohto domu neboli len architekti, ale aj ich obyvatelia. Nenájdete v ňom dva totožné byty. Klienti totiž mali možnosť posúvať, zmenšovať, zväčšovať okná, balkóny a lodžie. Druhým nápadom bola výrazná farebnosť lodžií, ktorá by mala v budúcnosti pohltiť rôzne ďalšie úpravy obyvateľov domu. Foto – Ľubo Stacho

Bytový dom - Nový Háj. Foto - Ľubo Stacho
Bytový dom – Nový Háj. Foto – Ľubo Stacho

 

3 Občianske a priemyselné stavby

Komunitné centrum Máj
A. Barcala 1791/40, České Budějovice, ČR
autori: Michal Sulo, Miriam Lišková, Jozef Skokan

Na najväčšom panelovom sídlisku Máj v Českých Budějoviciach realizovali architekti projekt komunitného centra, ktorý je súčasťou širšieho projektu regenerácie sídliska, z väčšej časti financovaného z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Päťpodlažný kompaktný objekt s ihriskom na streche, komunikačnými a pobytovými poloverejnými priestormi na obvode, prepojenými s verejným priestorom nového trhového námestia, je určený pre služby sociálnej starostlivosti zamerané na deti a mládež, sociálne poradenstvo a ďalšie služby obyvateľom sídliska. V prostredí farebnej rozmanitosti danej vzorkovníkmi zatepľovacích systémov pracuje vo svojom výraze predovšetkým s aktivitami na obvode objektu na rozhraní medzi interiérom a exteriérom a zeleňou, ktorá by sa mala v priebehu niekoľkých rokov stať hlavným stavebným materiálom vytvárajúcim mikroklímu nového komunitného centra. Foto - SLLA architekti
Komunitné centrum je súčasťou väčšieho projektu regenerácie sídliska Máj v Českých Budějoviciach, ktoré bolo z väčšej časti financované z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Budova má päť podlaží, na streche je ihrisko. Ponúka rôzne typy priestorov pre deti a mládež, sociálne poradenstvo a ďalšie služby a aktivity. Foto – SLLA architekti

Komunitné centrum Máj. Foto - Hochtief CZ.
Komunitné centrum Máj. Foto – Hochtief CZ.

Komunitné centrum Máj. Foto - SLLA architekti.
Komunitné centrum Máj. Foto – SLLA architekti.

 

4 Rekonštrukcia a obnova budov

Rekonštrukcia Jabloňovce

Jabloňovce, okr. Levice

autor: Martin Mihály, Matej Mihalič

Dom v Jabloňovciach je tradičná stavba vytvorená miestnymi ľuďmi z lokálnych materiálov. Tomu sa podriaďuje aj projekt rekonštrukcie, ktorého cieľom bolo vytvoriť príjemné prostredie spĺňajúce dnešné požiadavky na bývanie. K pôvodnému domu pristupovali s rešpektom, ale bez strachu. Prístavba je sebavedomým doplnením starého domu, s ktorým tvorí harmonický celok. Výsledkom je moderný dom, ktorý ale nestratil čaro lokálnej architektúry. Foto - Matej Mihalič
Pôvodný dom v Jabloňovciach bol postavený z lokálnych materiálov, a práve tie ovplyvnili projekt rekonštrukcie, ktorá z neho mala urobiť moderný dom, no nezničiť jeho charakter. Foto – Matej Mihalič

Rekonštrukcia Jabloňovce - Foto Matej Mihalič.
Rekonštrukcia Jabloňovce – Foto Matej Mihalič.

 

5 Interiér

Rekonštrukcia bytu L10

Laurinská, Bratislava

autori: Martin Skoček

Vstupovať na neistú pôdu staršej (často v kostiach starožitnej) architektonickej matérie s cieľom prispôsobiť ju súčasným prevádzkovým nárokom si vyžaduje odvahu a odhodlanie. Zvlášť ak ide o zdanlivo jednoduchý, no v kompromisoch vždy mimoriadne zamotaný žáner bývania. Aby výsledok takých adaptačných snáh nepôsobil bezzubo, sú žiadúce aj ďalšie faktory: súdržný autorský názor na jednej strane a dôvera v neho (nie slepá, ale kritická) na strane druhej. V prípade pohodlného bytu na jednej z ulíc pešej zóny starej Bratislavy sa, našťastie, všetky uvedené podmienky stretli v priaznivom krížení. Zo synergie medzi jasnou koncepciou návrhu architekta a investorskou veľkorysosťou mladej rodiny s dvoma deťmi vzišlo sympatické dielo. Domov, ktorý v prvom rade teší majiteľov, no následne tiež verejnosť – či už odbornejšiu alebo tú laickú – tým, že môže sprostredkovať ďalší dôkaz o správnom kurze vo vývoji súdobých architektonických snáh. Foto - Paťo Safko
„Odhaliť tektoniku stavby, zachovať remeselné hodnoty a minimalisticky vložiť remeselne zvládnuté funkčné solitéry,“ to je podľa Martina Skočeka návod, ako robiť rekonštrukciu v historickom kontexte. Byt L10 sa nachádza na pešej zóne v centre Bratislavy, zaujímavým prvkom je zrkadlový šatník, ktorý slúži zároveň ako stena. Foto – Paťo Safko

Byt L10. Foto - Paťo Safko
Byt L10. Foto – Paťo Safko

Byt L10. Foto - Paťo Safko
Byt L10. Foto – Paťo Safko

 

6 Exteriér

Šafko

Alžbetínska a Dobrovičova, bývalý Kazačok, Bratislava – Staré mesto

autor: Oliver Kleinert

„Šafko“ vytvorilo nové miesto na mape Bratislavy. Projekt, ktorého súčasťou je terasa v korunách stromov, bol vytvorený z modulárneho systému – recyklovaných, vyradených lodných kontajnerov. Netradične používa komponenty a materiály, ktorým architekt zámerne priraďuje inú funkciu. Výsledkom je pohoda, hravosť, radosť z tvorby inšpirujúca recipientov k ďalšej interakcii. Žiaľ, nezmyselným zásahom nového vedenia príslušnej samosprávy sa skončilo jeho zmysluplné bytie skôr, ako sa stihlo naplno rozbehnúť a skutočne rozvinúť svoj potenciál. Za ten krátky čas ukázalo, že architekt správne vyhodnotil potreby mesta, definoval potenciál územia a nastavil koncept projektu. „Šafko“ nám darovalo svedectvo o tom, ako veľmi je dôležité, aby predstavitelia samospráv rešpektovali odbornú verejnosť a komunikovali so zástupcami aktívnych organizácií. Odhalilo potrebu kvalitnej vízie, konceptu, vytvárania príležitostí a udržateľných projektov a predovšetkým potrebu otvorene komunikovať o verejných priestoroch mesta. Prinieslo mestu tak veľmi potrebnú autentickú energiu súčasnej generácie. „Šafko“ je rýchle a efektívne riešenie problémov daného neživého miesta v udržateľnom koncepte – podporuje kreatívny priemysel, lokálne kvalitné produkty a mimovládne organizácie s presahom na verejný prospech. Prínos diela je jednoznačne v poskytnutí príležitosti aktívnym, talentovaným ľuďom, ako i svieža prezentácia slovenského dizajnu a inovatívneho potenciálu krajiny zahraničným návštevníkom. Foto - Urban Kontakt
Na Šafku sa dalo tancovať, kupovať dizajn aj opraviť bicykel. Recyklované lodné kontajnery zaplnili roky prázdne Šafárikovo námestie v Bratislave a ukázali spôsob, akým sa dá vytvárať verejný priestor v meste. Dnes ich už na námestí nenájdete, magistrát ich vypoklonkoval. Foto – Urban Kontakt

Šafko. Foto - Urban Kontakt
Šafko. Foto – Urban Kontakt

Cena verejnosti

Rodinný dom v Rusovciach Bratislava – Rusovce

autori: Maroš Fečík, Miriam Fečíková

Rodinný dom v Rusovciach. Foto - Maroš Fečík.
Rodinný dom v Rusovciach. Foto – Maroš Fečík.

Rodinný dom v Rusovciach. Foto - Maroš Fečík.
Rodinný dom v Rusovciach. Foto – Maroš Fečík.

Rodinný dom v Rusovciach. Foto - Maroš Fečík.
Rodinný dom v Rusovciach. Foto – Maroš Fečík.

Autor textov k dielam: Michal Lalinský

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie