Denník N

Riaditeľ národného parku: Urobiť z Malej Fatry len prírodný park je ako kúpiť si voz s volmi namiesto elektromobilu

Malý a Veľký Rozsutec v Malej Fatre. Foto – Ľubomír Mäkký
Malý a Veľký Rozsutec v Malej Fatre. Foto – Ľubomír Mäkký

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Snahu niektorých súkromných vlastníkov lesov o to, aby sa Malá Fatra zmenila z národného parku na menej chránený prírodný park, vníma MICHAL KALAŠ ako presadzovanie ekonomických záujmov na úkor ochrany prírody. Šéf správy národného parku pripomína, že v nižšom stupni ochrany by mohli lesníci ťažiť rovnako nešetrne, ako to robili doteraz.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • že za znižovanie počtu hlucháňov môže najmä strata starých lesov, ale aj premnožené diviaky,
  • prečo sa pred 20 rokmi po kalamite nevyťažila rezervácia Šramková a ako vyzerá v súčasnosti,
  • aký kuriózny odpad chodil žrať jeden z miestnych medveďov,
  • kde je najväčší tlak na výstavbu v národnom parku.

Je národný park Malá Fatra niečím unikátny?

Je unikátny v tom, kde sa nachádza toto územie. Ide o najzápadnejšie ležiaci park v rámci Karpatského oblúka, a preto je jeho zachovanie veľmi dôležité pre šírenie biodiverzity smerom na západ. Osobitý je aj z hľadiska výskytu rastlín, živočíchov alebo biotopov. Prispieva k tomu veľká členitosť územia, ktorá vytvára ideálne stanovištné podmienky pre množstvo druhov.

Nachádzajú sa tu nejaké endemity, teda rastliny alebo živočíchy, ktoré nežijú nikde inde?

Áno, otázne je, či by ich bežný turista vedel identifikovať v teréne. Napríklad jarabina Margittaiho, ktorá sa vyskytuje v hrebeňových častiach Malej Fatry, najmä v oblasti Suchého. Toto územie je významné aj mnohými inými druhmi, ktoré sú typické skôr pre pásmo tundry – rôzne kríkové vŕby, dryádky, ktoré sa nachádzajú v subalpínskom pásme. Prežívajú už od doby ľadovej. Odvtedy tu žije aj druh sovy pôtik kapcavý. Máme tu ikonické druhy vtákov ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Ochrana prírody

Rozhovory

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie