Bilingválne deti to môžu mať ťažké, ak prostredie vníma inakosť negatívne, hovorí autorka detskej knihy o dvojjazyčnosti
Dvojjazyčné deti môžu zažívať aj šikanu, ale pozitívne zážitky to vyvažujú, tvrdí Diána Marosz. Aj podľa psychologičky Jany Ashford sa netreba báť, že sa také dieťa bude cítiť ako cudzinec v oboch jazykových komunitách.
Mama, v škole so mnou nehovor po feferónsky, chalani sa mi budú vysmievať, hovorí svojej mame Benőke.
Benőke je dvojjazyčný chlapec, ktorý žije v Krumplande. Jeho otec je Krumplák a mama Feferónka. Benőke hovorí so svojím otcom po krumplácky a s mamou po feferónsky, ale medzi svojimi spolužiakmi alebo na ulici sa hanbí rozprávať po feferónsky. Keď sú však vo Feferónsku, hanbí sa za to, že jeho otec je Krumplák, lebo tam Krumplákom ostatné deti pohŕdajú.
Detskú knihu Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci (Benőke és Hanga, a kétnyelvű testvérek) napísala blogerka Diána Marosz, ktorá sa ako Maďarka (v knihe Ferefónka) vydala za Slováka (Krumpláka) a presťahovala sa z Budapešti do Žiliny (v knihe Ližina). Svoje tri deti vychovávajú od začiatku dvojjazyčne a kniha opisuje ich vlastné skúsenosti so všetkými pozitívnymi i negatívnymi dôsledkami rozhodnutia o bilingválnej výchove. Kniha vyšla v dvojjazyčnom slovensko-maďarskom vydaní v preklade jazykovedkyne Lucie Molnár Satinskej, ktorá žije takisto v zmiešanom manželstve a s manželom vychovávajú svoje dve malé deti dvojjazyčne.
Chcela pomôcť deťom, aby to zvládali ľahšie
„Začala som to písať pre moje deti, lebo som mala pocit, že túto situáciu ťažko spracovávajú. Ani nie samotnú dvojjazyčnosť, ale to, že žijú v prostredí, v ktorom je dvojjazyčnosť a dvojaká identita neznáma a neakceptovaná vec. Napadlo mi, že ak to napíšem a spolu si to prečítame, môžeme o tom debatovať a môže to byť pre ne užitočné aj neskôr, ak sa k tomu vrátia,” hovorí o svojich motiváciách Diána Marosz.
Až neskôr si uvedomila, že to môže byť užitočné aj pre iných. „Upozornili ma na to moji známi. Táto kniha je vlastne o tom, ako môže dieťa spracovať svoju inakosť,“ vysvetľuje.
Fungovalo spoločné čítanie príbehov? Áno, ale u každého dieťaťa inak. „Môj syn napríklad potreboval viac času, aby sa s tým zmieril. Staršia dcéra to však zbožňovala už od začiatku a videla som na nej, že to má na ňu dobrý vplyv.”
Ako prišiel nápad
Nápad napísať takúto detskú knihu sa zrodil pod vplyvom zážitku, keď jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská (neskôr sa stala prekladateľkou knihy) viedla debatu v Gombaseckom letnom tábore so ženami, ktoré vychovávajú dvojjazyčné deti. Opýtala sa ich, či už vznikla detská kniha na túto tému, a ony odpovedali, že nie.
Diána Marosz bola vtedy prítomná v publiku a práve táto otázka jej dala konečný impulz napísať svoju knihu.
Na čo by sa mali pripraviť rodičia dvojjazyčných detí?
Rodičia, ktorí vychovávajú deti bilingválne, by sa mali pripraviť na rôzne výzvy. Podľa psychologičky Jany Ashford musia v prvom rade akceptovať, že deti si budú na začiatku jazyky miešať, teda v jednej vete môžu použiť slová obidvoch jazykov alebo k slovu v jednom jazyku lepiť prípony z druhého a podobne.
Komplikácie môžu nastať vo vzťahu s prostredím. Ak rodič rozpráva s dieťaťom v jazyku, ktorému ľudia v ich okolí nerozumejú, rodič si môže vybrať z dvoch možností. Buď riskuje, že niektorí ľudia to budú vnímať ako neúctivé, alebo sa prispôsobí okoliu a môže prejsť na jazyk ostatných, čo však môže vnímať negatívne dieťa.
Podobné problémy môžu vznikať aj medzi rodičmi, ak jeden rodič nerozumie jazyku druhého, a môže byť preňho náročné, ak svoje dieťa niekedy nechápe. Pre rodiča môže byť ťažké aj to, ak dieťa v určitom období nechce rozprávať jeho jazykom.
Možno príde aj k dileme, akú vybrať škôlku alebo školu – s ktorým vyučovacím jazykom.
Aké traumy zažívajú dvojjazyčné deti
