Denník N

Anestéziológ skončil po druhej vlne: O peniaze nešlo, frustrovali ma manažérske zlyhania

Anestéziológ Jakub Šulgan po desiatich rokoch v nemocnici prešiel k záchranke. Foto N - Vladimír Šimíček
Anestéziológ Jakub Šulgan po desiatich rokoch v nemocnici prešiel k záchranke. Foto N – Vladimír Šimíček

Lekár Jakub Šulgan kritizuje pomery v Univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove. Hovorí o organizačnom chaose a zlých medziľudských vzťahoch. Za zásadné považuje výpovede sestier, ktoré teraz chýbajú pri ventilovaných lôžkach.

Lekár Jakub Šulgan pracoval desať rokov ako anestéziológ-intenzivista v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Po druhej vlne covidu sa so skupinou ďalších lekárov i zdravotných sestier rozhodol odísť.

V súčasnosti pracuje ako lekár Záchrannej zdravotnej služby v Nitrianskom kraji. V sanitke sa cíti rovnako užitočný ako pri obsluhovaní umelých pľúcnych ventilácií.

„Boj proti covidu sa nedá vyhrať umelými pľúcnymi ventiláciami. Ani keby ich Slovensko malo dvakrát toľko, tak by to nezmenilo priebeh pandémie,“ hovorí v rozhovore pre Denník N.

Čím vás priťahovala práve anestéziológia a intenzívna medicína, že ste si vybrali túto cestu? 

Niekedy v piatom ročníku na medicíne som zistil, že ma priťahuje starať sa o pacientov, ktorým zlyhávajú základné životné funkcie a pri ktorých je nutný zásah na ich záchranu. Anestéziológia a intenzívna medicína v sebe spája viaceré jedinečné veci. Máte možnosť ponoriť sa do hĺbky toho, ako funguje ľudský organizmus. V určitom smere robíte podobnú prácu ako internista, pretože musíte diagnostikovať, čo s pacientom nie je v poriadku. Pokiaľ to zvládnete a následne rýchlo a správne zasiahnete, môžete predísť tomu, aby pacient zomrel. Popri tom musíte byť aj manuálne zručný, aby ste sa dokázali o pacienta postarať, čo taktiež robí túto špecializáciu zaujímavou.

Manuálne zručný?

Úkony od zavádzania kátetrov do žíl až po intubáciu, keď za človeka dýcha prístroj, nie sú jednoduché. Vyžadujú si dlhodobý tréning a istú zručnosť.

Primár Jakub Hložník vysvetľoval, čo všetko musí takýto špecialista zvládnuť. „Pacientovi treba najprv zaviesť do dýchacích ciest „hadičku“, potom nastaviť správne rázový objem, frekvenciu dychových cyklov, prietok plynov, vdychovaný objem kyslíka. Ďalej treba nastaviť alarmy, dávkovanie liekov a potom monitorovať a vyhodnocovať množstvo údajov.“ Sedí to?

Mne trvalo päť rokov, než som takúto atestáciu získal. Na verejnosti sa to niekedy zjednodušuje, že anestéziológ-intenzivista len zapája pacienta na ventilátor. Je to oveľa komplexnejšie. Pacientom v tomto štádiu často zlyhávajú životné funkcie. Môžeme ich funkciu dočasne nahradiť prístrojmi, čo však nikdy nie je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Reforma nemocníc

Zdravotníctvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie