Denník N

Nepriatelia slobody z vlastných radov

Šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza Adam Michnik
Šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza Adam Michnik

V Poľsku sa odohráva dramatický súboj medzi novinármi denníka Gazeta Wyborcza a jeho vydavateľom – firmou Agora.

Jedným z najsmutnejších bonmotov je anglický povzdych “With friends like these, who needs enemies?”, čo v nerýmovanom preklade znamená: Kto potrebuje nepriateľov, keď má takých kamarátov? Minulý týždeň si jeho pravdivosť overili novinári poľského denníka Gazeta Wyborcza, keď sa dostali do dramatického sporu so svojím vydavateľom, spoločnosťou Agora.

V tomto spore ide o nezávislosť Gazety, ale odráža sa v ňom aj nebezpečná povaha kapitalizmu, ktorý sa za istých okolností stáva nepriateľom slobody aj napriek všetkým mysliteľným prekážkam, ktoré sú mu nastavené.

Minulý týždeň manažment Agory vyhodil riaditeľa denníka Gazeta Wyborcza Jezyho Wójcika tak, že mu okamžite zrušil prístup do budovy aj email, zabavil mu telefón aj počítač. Vyhlásil tak vojnu samotnej Gazete a dal tým najavo, že teoreticky môže zbaviť funkcie aj jej legendárneho šéfredaktora Adama Michnika.

Pobúrenie už dali najavo rôzne nezávislé poľské inštitúcie vrátane nezávislého združenia sudcov. Čin Agory chápu ako ohrozenie novinárskej nezávislosti, nechápu však, ako sa také niečo mohlo stať práve Gazete, ktorá bola dlho príkladom úspešnej symbiózy biznisu a médií.

Pád jednej ilúzie

Keď na jar v roku 1989 vznikla Gazeta Wyborcza (v preklade “volebné noviny”), jej prvou úlohou bolo podporiť kandidátov Solidarity v prvých relatívne slobodných voľbách, onedlho sa však stala najväčším a najvplyvnejším poľským denníkom a dodnes je vlajkovou loďou slobody a nezávislej kvalitnej žurnalistiky.

Súčasne s Gazetou vznikla aj Agora ako vydavateľstvo, ktoré malo byť pre Gazetu finančným a organizačným zázemím. Lenže Agora rýchlo prerástla Gazetu a dnes je z nej mediálne impérium s obrovským záberom od kín, bilbordov až po rozhlasové stanice a množstvo časopisov. Agora vstúpila v roku 1999 na burzu, čím sa stala medzinárodnou firmou s pestrou paletou akcionárov vrátane poľských štátnych podnikov.

Vtedy však ešte boli vzťahy medzi Agorou a Gazetou priateľské, boli to všetko ľudia tej istej krvnej skupiny, a keďže si uvedomovali riziko spojenia biznisu a médií, nezávislosť Gazety od ekonomických záujmov Agory mala chrániť dômyselná štruktúra vzťahov vrátane takzvanej zlatej karty piatich akcionárov, ktorí mali rozhodujúce slovo. Samotný Adam Michnik, ktorý mal na takúto zlatú kartu automatické právo, sa odmietol stať akcionárom, lebo to považoval za konflikt záujmov, do ktorého by bol ako šéfredaktor vtiahnutý. Dôveroval svojim priateľom, že budú nezávislosť Gazety brániť, ako by ju bránil on sám. Bol to omyl, hoci z ušľachtilých dôvodov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Tusk

Komentáre

Teraz najčítanejšie