Denník N

Rozhodnutie vyhľadať psychologickú pomoc trvá mesiace až roky

Najťažšie bolo priznať si, že človek má psychické problémy a terapia by mu mohla prospieť, zistili psychológovia. Išlo o proces, ktorý trval mesiace až roky.

Kým si geniálny matematik Will Hunting vo filme Dobrý Will Hunting z roku 1997 uvedomí, že potrebuje profesionálnu pomoc psychológa, aby sa konečne vymanil z kolotoča bitiek a pitiek, ktoré ničia jeho talent a život, trvá to poriadne dlho.

Nový výskum Katherine P. Elliottovej z univerzity v Ottawe a jej tímu túto skúsenosť potvrdzuje – pre ľudí je najťažšie priznať si, že majú psychické problémy, a odvážiť sa vyhľadať profesionálnu pomoc.

V najnovšom čísle ho publikoval časopis Clinical Psychology & Psychotherapy.

Staršia štúdia z roku 2009 ukázala, že z 9-tisíc ľudí, ktorí vykazovali známky depresie alebo úzkosti, si len tretina myslela, že by im psychológovia dokázali pomôcť. Elliotovej výskum študoval aj psychické procesy, ktoré sú v hre, keď sa rozhodujeme, či vyhľadať alebo nevyhľadať pomoc profesionála.

Mesiace a roky rozhodovania

Dáta získali od viac ako stovky ľudí, ktorí kontaktovali psychologickú poradňu na univerzite. Pýtali sa ich, ako dlho ich problémy pretrvávali, kým sa do poradne odvážili prísť, ako dlho uvažovali nad tým, či by im psychoterapia mohla pomôcť, alebo ako dlho sa rozhodovali pre návštevu psychológa a vybavenie prvého terapeutického sedenia.

Klienti boli rôzni – mali depresiu, boli úzkostní, ale problémy mali aj v oblasti sexuality či so zvládaním hnevu. V priemere u nich tieto ťažkosti trvali skoro až 11 rokov. Najťažšie bolo, hovorili, priznať si, že by im terapia mohla prospieť. Keď si uvedomili, že majú psychické problémy, trvalo im v priemere až štyri mesiace, kým sa rozhodli, že by im terapia mohla pomôcť. Až štvrtina z nich sa ani potom pre terapiu nerozhodla.

Ľudia, ktorí to dokázali, ale zároveň vraveli, že ich rozhodovanie o začatí terapie bolo veľmi ťažké, súčasne očakávali, že aj terapia samotná bude namáhavá. Dodajme, že očakávania klienta hrajú v terapii významnú rolu.

Štúdia nie je dokonalá, najmä preto, že nám poskytla údaje len o tých ľuďoch, ktorí poradňu na univerzite kontaktovali. O ľuďoch, ktorí pomoc nevyhľadali, dáta nemáme. To neznamená, že by výskum nepriniesol cenné informácie. Ukázal nám, že najväčšou výzvou pre človeka je uvedomiť si, že má psychický problém a psychoterapia by mu mohla pomôcť. Ide o fázu, ktorá trvá najdlhšie, spolu až niekoľko rokov.

Nižšia účinnosť psychoterapie u depresívnych pacientov

Na druhej strane, psychoterapia nie je zďaleka dokonalá. Nový výskum Ellen Driesenovej z univerzity v Amsterdame a jej tímu dokonca ukazuje, že sme účinnosť psychoterapie (a farmakológie) doteraz značne preceňovali. Publikovali ho minulý týždeň v časopise Plos One.

Štúdia sa týkala pacientov, ktorí trpeli depresiou. Existujú dve stratégie, ako depresiu liečiť – je to psychoterapia a antidepresíva. Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že kognitívno-behaviorálna terapia dokáže konkurovať psychofarmakám, či ide o účinnosť liečby, alebo šetrnosť k zdraviu pacienta.

Driesenová a jej tím si však myslia, že sme účinnosť liečby u týchto pacientov preceňovali, pretože do vedeckých časopisov sa až príliš často nedostanú negatívne výsledky. Editorov viacej zaujímajú tie pozitívne, najlepšie s veľkým efektom. Ak je efekt bez štatistickej významnosti, nie je akoby čo publikovať, článok „skončí v zásuvke“.

Výsledkom je pokrivený obraz o skúmanom jave – protidôkazov máme často veľa, ale časopisy ich neodprezentujú (jav má pomenovanie publikačný omyl, v angl. publication bias).

Štvrtinu štúdií nikdy nepublikovali

Driesenová a jej tím vyhľadali granty amerického Národného inštitútu zdravia (National Institutes of Health) určené na prieskum účinnosti liečby depresie. Našli ich 55, z nich zhruba štvrtinu štúdií nikdy nepublikovali. Keď zaradili aj tieto výskumy do celkového hodnotenia účinnosti terapie pri liečbe depresie, zistili, že je oveľa nižšia. Veľkosť účinku klesla o 25 percent.

„Publikovaný výskum preceňuje účinnosť psychologických intervencií pri liečbe depresie, to isté platí pre farmakoterapiu (antidepresanty, pozn. red.),“ píšu autori v článku.

Z tohto výskumu plynie, že vedci by mali brať do úvahy aj tie štúdie, ktoré nikde nevyšli. Zdá sa, že vo vede, obzvlášť v psychológii, sme svedkami celkom novej epochy – vedci sa vážne zaoberajú nepublikovaným výskumom a spustili projekty na opakované testovanie samých seba.

Otvorená veda

Prednedávnom sme informovali, že v rámci projektu „Otvorenej vedy“ zopakovali sto pôvodných psychologických experimentov a overili ich výsledky. Nejde však o ojedinelú snahu. Aj Laura and John Arnold Foundation pumpuje do opakovania experimentov v oblasti neurovied, psychológie a iných odborov desiatky miliónov dolárov.

Ďalšou možnosťou nápravy je aj takzvaná predregistrácia. Vedci nahlásia hypotézy, metódy a iné podrobnosti výskumu vopred – ak sa časopisu zapáčia, ten sa zaviaže, že štúdiu publikuje bez ohľadu na to, aké budú výsledky.

Dostupné z: DOI: 10.1002/cpp.1900, DOI: 10.1371/journal.pone.0137864

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie