Naši študenti vymysleli aplikáciu, ktorá upozorní, keď sa hrbíte za počítačom

Pred pár rokmi rotoval na slovenských televíznych obrazovkách teleshoppingový šot na Pajonček. Zvláštny prístroj so smiešnym názvom si mal človek popruhami pripnúť na telo, a ten ho mal pípaním či vibráciami upozorniť, že sa hrbí.

Správne držanie tela je pre zdravie dôležité, no Pajonček dieru na trhu nespravil. Málokomu sa chcelo chodiť po ulici či do práce s pípajúcim strojčekom na chrbáte. Neznamená to však, že by Slováci problémy s chrbticou nemali. Skupina študentov bratislavskej fakulty informatiky a informačných technológií si všimla, v akom stave sú chrbtice ich starších kolegov, programátorov a IT technikov, ktorí presedia za počítačom prakticky celý život.

A prišli s nápadom. Ich aplikácia Spine Hero bola najprv témou úspešnej bakalárskej práce, potom víťazným projektom súťaže Skvelí mladí podnikatelia, a teraz sa z nej stáva startup, ktorý sa pokúsi osloviť firmy aj bežných ľudí. A, samozrejme, aj zarobiť nejaké peniaze.

Kamera vás vidí

Jakub, Matej a dvaja Jozefovia sú dnes prváci na inžinierskom štúdiu, majú teda okolo dvadsaťdva rokov. Celý nápad vysvetľujú tam, kde aplikácia vznikla. Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity im na vývoj poskytla vlastnú miestnosť, rady a pomoc prišli od vedúceho ich práce Jakuba Šimka, či profesorky Márie Bielikovej.

Princíp Spine Hero je jednoduchý. Na začiatku si treba aplikáciu stiahnuť do notebooku či počítača s obyčajnou webkamerou, alebo – lepšie – hĺbkovou kamerou. Spine Hero najprv každého používateľa inštruuje, ako má správne sedieť.

„Ide najmä o to, aby boli dodržiavané deväťdesiatstupňové uhly v kolenách, bokoch, ale aj lakťoch,“ vysvetľuje Jakub, ktorý je neformálnym lídrom tímu. „To, ako má správne sedenie za počítačom vyzerať, sme konzultovali s fyzioterapeutmi, hlavne s Luciou Mercekovou z kliniky Revitalis v Bratislave.“

Ideálne držanie tela si každý používateľ odfotí a nastaví cez kameru a uloží do aplikácie. Od tej chvíle ho monitoruje pri práci. Spine Hero beží na pozadí. Na ploche obrazovky ho nevidieť, teda až do chvíle, kým sa človek nezačne hrbiť, alebo sa inak neodchýli od polohy, ktorú si podľa inštrukcií nastavil ako ideálnu.

Tí, ktorí majú k počítaču pripojenú lepšiu, takzvanú hĺbkovú kameru, získavajú menšiu výhodu, lebo aplikácia má o polohe tela presnejšie dáta. Najmä vďaka tomu, že hĺbková kamera dokáže rozpoznať, ako ďaleko je človek od monitora.

Žiadne pípanie či rušenie pri práci

Zaujímavé je sledovať, čo sa stane, ak sa človek začne hrbiť. Jakubov tím myslel na to, že ľudia pri počítači pracujú a nechcú byť rušení stresujúcim pípaním či veľkými vyskakujúcimi oknami. Spine Hero na zlé sedenie upozorní sofistikovane.

Na začiatku sa nestane nič veľké. V dolnom ľavom rohu iba zožltne či sčervená malá ikonka, čo si väčšina ľudí zrejme ani nevšimne. Potom nad ikonkou vyskočí malé pop-up okienko s varovaním. Ak ani vtedy človek nezareaguje a nevystrie chrbát, začnú pomaly tmavnúť rohy obrazovky. V momente, keď sa používateľ vráti do správnej polohy, obrazovka sa opäť rozžiari.

Každý si pritom môže nastaviť časový interval, po ktorom ho aplikácia na nesprávne držanie tela upozorní. „Mysleli sme na to, že aplikácia by človeka nemala vyrušovať pri práci,“ hovorí Jozef, ktorý mal na starosti dizajn a architektúru Spine Hero.

„Preto sme algoritmy nastavovali tak, aby varovanie neprišlo vo chvíli, keď robíte niečo dôležité – napríklad keď píšete e-mail. Aplikácia vás nechá sústrediť sa na písanie, a upozornenie na zlé sedenie príde až vtedy, keď práve neťukáte do klávesnice.“

Študenti testovali presnosť aplikácie a na svojom webe uvádzajú, že Spine Hero rozpoznáva 93 percent prípadov zlého sedenia. Algoritmy samozrejme rátajú s drobnými odchýlkami a varovanie pošlú až vtedy, keď sa poloha tela výraznejšie líši od ideálu.

Ďalší cieľ: vlastná firma

Vývoj Spine Hero trval v podstate rok. Jakub so spolužiakmi najprv pár mesiacov premýšľali nad nápadom a funkcionalitou, potom kreslili dizajn a štruktúru aplikácie, a nakoniec programovali. Týždenne projektu každý venoval množstvo hodín. Na fakulte programovali do noci či do tretej rána.

„Je to určite oveľa viac, ako zaberie bežná bakalárka,“ vraví vedúci ich práce Šimko. Snaha študentov a podpora fakulty sa vyplatili. Na súťaži Skvelí mladí podnikatelia porazili napríklad projekt hernej terapie LeapKin, ktorý využíval nadstavbu na herné konzoly Kinect na liečbu ľudí s pohybovými problémami, či interaktívnu kabínku InovaShop pre butiky a obchody.

Odmenou im bola výhra 15-tisíc eur, ktorú mienia použiť na ďalší vývoj Spine Hero a založenie firmy. Aplikáciu už predstavili na šiestich konferenciách. Ohlasy sú dobré, ale pri takýchto príležitostiach si ju ľudia môžu vyskúšať len na krátky čas.

Preto teraz na webe oslovujú ľudí a firmy, aby si prvú verziu Spine Hero kúpili za uvádzaciu cenu a pomohli im vychytať chyby, ktoré by softvér mohol mať, a – naopak – doplniť detaily, ktoré mu zatiaľ chýbajú.

Uvažujú, že aplikácia by mohla používateľom odporúčať prestávky pri práci alebo prispôsobovať jas či farbu obrazovky k aktuálnemu osvetleniu. Vylepšenú verziu by chceli dať na web a do internetových obchodov Applu a Microsoftu na jar. Cena? „Uvažujeme asi o dvadsiatich eurách,“ hovorí dizajnér Jozef.

„Samozrejme, pri firmách by sme mali množstvové zľavy. Dúfame, že by sa firmám, ktoré dbajú o zdravie svojich zamestnancov, a investujú napríklad do drahých kancelárskych kresiel, mohla táto aplikácia páčiť.“ Ako vhodnú cieľovú skupinu vidia aj rodiny s deťmi, lebo práve počas detstva by sme mali myslieť na správne držanie tela.

Aplikácia aj na žmurkanie

Vyučujúci Jakub Šimko hovorí, že na fakulte informatiky a informačných technológií sa ďalšie tímy študentov zamýšľajú aj nad inými zaujímavými projektmi. Jedna zo skupín práve pracuje na nápade, ktorý by mal predchádzať ďalšej z moderných chorôb ľudí, ktorí pracujú veľa za počítačom. Takzvanému syndrómu suchého oka.

Za normálnych okolností človek žmurkne každé dve až desať sekúnd. Štatistiky to prerátavajú v priemere na dvadsať žmurknutí za minútu. Keď sa však na niečo sústredíme, napríklad čítame knihu alebo článok na internete, frekvencia žmurkania klesne na tri až štyri žmurknutia za minútu. To je hlavnou príčinou toho, že naše oči vysychajú a stávajú sa unavenými.

Študenti jeho fakulty preto vyvíjajú program, ktorý by cez webkameru činnosť očí sledoval. „Keď nežmurkáte dosť často, mal by vás program upozorniť,“ vysvetľuje Šimko. „Študenti sa snažia urobiť to tak, aby ste o tom upozornení ani nevedeli. Čiže, experimentujú s tým, že obrazovka zvláštne preblikne, a to prebliknutie vyvolá žmurknutie. Vedome o tom neviete.“