Denník N

Talent a samouk zastavuje ľudí plagátmi

Milan Mikula: Divadelná Nitra 1999, plagát, ofset
Milan Mikula: Divadelná Nitra 1999, plagát, ofset

Plagáty môžu obsahovať aj inú ako praktickú informáciu. Plagáty Milana Mikulu určite.

Kedysi patril medzi talentovaných samoukov, ktorí sa v praxi naučili viac ako mnohí výtvarníci na školách. Neskôr si vzdelanie doplnil na Vysokej škole výtvarných umení, no toto štúdium je skôr „potvrdzovacím“ – Mikula ním „dostáva pečiatku“ pod nesporný talent a koncepčné myslenie výtvarníka, dizajnéra a scénografa, ktoré už dokázal mnohými realizovanými dielami.

Milan Mikula (1963) je univerzálnou osobnosťou, výtvarníkom známym na viacerých „scénach“ – na scéne vizuálneho umenia, grafického dizajnu i scénografie. Základy pre svoju tvorivú prácu získal prácou technickou – vyučil sa za tlačiara na polygrafickom učilišti, no jeho výtvarný talent ho neustále tlačil do realizácie ďalších a ďalších umeleckých projektov.

V jeho tvorbe nachádzame náročné filozofické témy, venuje sa otázkam bytia, prežívania v rôznych civilizačných situáciách. Skúma hodnoty sveta a ich posuny, nachádza ich v komunikácii, ilúzii a v neustálej premene. Tieto motívy sa vyskytujú vo všetkých prvkoch Mikulovho diela, v ktorom kniha nie je len knihou, je aj rébusom, a výtvarné dielo pôsobí v prostredí, kam ho Mikula umiestni, zároveň provokatívne i neoddeliteľne.

Milan Mikula, Peter Janků: G. Puccini – Tosca, Štátna opera Banská Bystrica, 2000, ofset
Milan Mikula, Peter Janků: G. Puccini – Tosca, Štátna opera Banská Bystrica, 2000, ofset

Miestom jeho inštalácií sa často stávajú opustené priestory, továrenské veže, nefunkčné cirkevné objekty, rád pracuje s už existujúcou kulisou „skutočného sveta“.

Tieto témy a prostredia často odľahčuje komicko-absurdnými prvkami a vstupom performance a akcie. Neobáva sa tvorivo použiť klišé, motívy a témy, ktoré sú súčasťou kultúrnej výbavy človeka z nášho regiónu, generácie a premýšľajúceho človeka vôbec.

Múzeum dizajnu vlastní vo svojich zbierkach výber Mikulových plagátov, ktoré reprezentujú spomínané témy. Niektoré sú na hrane úžitkovosti v zmysle komunikácie (odovzdávajú informácie) a estetickej funkcie – môžu byť samostatným obrazom bez ohľadu na aktuálnosť informácie, ktorú nesú (napríklad jeho plagáty k divadelným predstaveniam a festivalom).

Samostatným druhom sú tzv. autorské plagáty, ktoré nemusia vznikať pre konkrétneho klienta, ale vznikajú ako výpoveď samotného autora. Mikulove plagáty Alter ego môžu odkazovať na najrôznejšie interpretácie, jeho charakteristickou vlastnosťou je práve akási otvorenosť interpretácie – Mikula rád necháva diváka hľadať významy a súvislosti, nerád dáva jasné a priamočiare návody na porozumenie reality.

Tento prístup sa môže zdať nevhodným, ak chápeme grafický dizajn iba v jeho jednoduchej informačnej podobe. Samozrejme, napríklad leták s akciovým tovarom hypermarketu by asi nemal obsahovať existenciálne hádanky, no plagáty pre kultúrne akcie, či autorské plagáty sú práve priestorom, ktorý by nám mal dať oveľa viac ako jasnú informáciu.

Milan Mikula: Plagátovacia akcia Plocha, 2000, Trnava
Milan Mikula: Plagátovacia akcia Plocha, 2000, Trnava

Novým príspevkom do zbierok múzea je dokumentácia a plagáty zo série projektov, ktorú Mikula vystavuje na aktuálnej výstave v galérii SCD Satelit Škola základ života. Ide o tzv. plagátovacie akcie, v ktorých sa spája jeho záujem o grafický dizajn i voľnú výtvarnú tvorbu.

Tieto akcie prechádzajú jeho tvorbou spred štúdia, realizuje ich i počas štúdia a po jeho skončení od polovice 90. rokov a ich princíp je jednoduchý – jedným druhom plagátu oblepí veľkú plochu vo verejnom priestore, ktorá sa odrazu (vizuálne) postaví do cesty okoloidúcim.

Znovu sa tu vyskytujú Mikulove témy – akcie v Senici, Bratislave, Trnave mali názvy Sme ospalí, A bolo svetlo, Komunikácia, Ilúzia, Plocha… Ich význam? Na chvíľu nás zastaviť alebo aspoň spomaliť pri čítaní inej ako praktickej informácie.

Milan Mikula (1963)

žije v Senici, stredoškolské štúdiá absolvoval v Bratislave na Strednom odbornom učilišti polygrafickom (1978 – 1982), po ich skončení pracoval počas 80. rokov ako propagačný výtvarník, odvtedy sa venuje grafickému dizajnu, predovšetkým tvorbe publikácií, vizuálov, plagátovej tvorbe.

Od začiatku 90. rokov sa objavuje v rámci viacerých projektov ako autor objektov, inštalácií, environmentov, performance. V roku 1994 spoluzaložil reklamnú agentúru RECO v Senici. V tomto období sa venoval aj voľnej tvorbe a spolupráci s divadelníkmi, dlhodobo spolupracoval s projektom ETUD (Experimentálna tvorivá umelecká dielňa).

Už ako dospelý si doplnil vzdelanie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Prof. Ľubomír Longauer, Prof. Juraj Bartusz, 1995 – 1997). Za svoje dizajnérske diela získal niekoľko ocenení (Najkrajšia kniha Slovenska, Národná cena za dizajn).

Teraz najčítanejšie