Booster nie je bonus, ale základná ochrana, vravia vedci. Vedľajšie účinky po tretej dávke sú slabšie

Na očkovanie treťou dávkou sa môžu prihlásiť osoby staršie ako 18 rokov, u ktorých uplynulo pol roka od podania druhej dávky. Po senioroch, učiteľoch či chronicky chorých tak postupne prichádzajú na rad aj tí, ktorí cestovali za prvou dávkou cez celé Slovensko alebo sa jednoducho dali zaočkovať pri prvých príležitostiach.

Podľa novembrového prieskumu agentúry Focus bolo pre tretiu dávku rozhodnutých približne 46 percent ľudí z tých, čo sa už proti covidu jednou alebo dvomi dávkami zaočkovali.

„Infekcia najviac hrozí skupinám, ktoré sa očkovali ako prvé, čiže seniorom či chronicky chorým, keďže už vieme, že hladiny protilátok časom klesajú. Preto je dôležité, aby sa preočkovali,“ hovorí imunológ z Medicínskej univerzity vo Viedni a Ústavu molekulárnej biológie SAV Vladimír Leksa. Dodáva, že tretia, takzvaná posilňujúca dávka (booster) má potenciál odbremeniť nemocnice, ale aj oveľa rýchlejšie zastaviť tretiu vlnu pandémie.

Z vekovej skupiny 65+, ktorá sa očkovala medzi prvými, si však imunitnú odpoveď posilnilo len málo ľudí. Zatiaľ čo druhou dávkou sa preočkovalo 95,7 percenta, tretiu vakcínu dostalo zatiaľ len 38,4.

Zaočkovanosť podľa vekových skupín

https://dennikn.sk/2441516/zaockovanost/

Tieto čísla sú trochu skreslené, keďže nie všetci seniori šli na očkovanie hneď, ako mohli. Časť preto môže ešte stále čakať, kým im uplynie šesťmesačné obdobie od druhej dávky. Niektorí z dôchodcov sa mohli zaočkovať aj jednodávkovou vakcínou Janssen.

Podporná dávka nie je doplnkom

Výsledky štúdie spoločnosti Pfizer hovoria, že v skupine, ktorá dostala tretiu dávku vakcíny, bolo o 95 percent menej infekcií než v skupine ľudí s placebom – čiže tých, ktorí zostali zaočkovaní iba dvoma dávkami.

Účinnosť vakcín má v reálnom svete tendenciu byť nižšia než v klinických testoch. Aj dáta „z reality“ však zatiaľ vyzerajú povzbudivo.

Podľa analýzy britskej Agentúry zdravotnej bezpečnosti (UKHSA) mali ľudia vo veku 50+, ktorí dostali posilňujúcu dávku, o 93 percent menšiu pravdepodobnosť symptomatickej infekcie než neočkovaní. Analýza nerozlišovala medzi tým, či ich prvé očkovania boli vakcínou od firmy AstraZeneca alebo Pfizer-BioNTech, a tak sa dajú sčasti preklopiť aj na situáciu na Slovensku.

O tom, že tretia dávka vakcíny proti covidu nie je proaktívnym bonusom, hovoril už začiatkom novembra hlavný zdravotnícky poradca Bieleho domu Anthony Fauci.

„Posilňujúca dávka nie je doplnkom – mala by byť chápaná ako súčasť základného režimu,“ cituje vedca Scientific American.

Nakoľko dve dávky očkovania momentálne chránia pred infekciou, sa ťažko zovšeobecňuje. Záleží totiž od času, ktorý uplynul od vakcinácie, veku a mnohých ďalších faktorov.

Štúdia, ktorá vyšla v novembri v časopise Science, sledovala pokles účinnosti očkovania v čase – po polroku od druhej dávky.

Vakcína od Pfizeru-BioNTechu zaznamenala v tomto období pokles z 86,9 percenta na 43,3 percenta. Látka od Moderny mala na začiatku účinnosť 89,2 percenta a o pol roka 58 percent. Najviac klesala účinnosť jednodávkovej vakcíny Janssen. Po pol roku bola na úrovni 13,1 percenta.

Pokles účinnosti vakcíny Janssen a vakcín od Moderny a Pfizeru-BioNTechu od marca 2021 do septembra 2021

Stále však platí, že dvojitá dávka zatiaľ poskytuje veľmi dobrú ochranu pred ťažkým priebehom, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu.

Podľa štúdie publikovanej začiatkom novembra vo vedeckom časopise JAMA je to približne 85 percent.

Imunologická pamäť

V rámci imunitnej odpovede máme okrem protilátok bunkovú imunitu. Chvíľu však trvá, kým sa bunky zaktivujú, zatiaľ čo protilátky sú k dispozícii hneď.

Zaočkovaný človek s poklesnutou koncentráciou protilátok sa môže nakaziť a infekciu aj šíriť. Na rozdiel od nezaočkovaných má však miernejšie príznaky a čas, počas ktorého je pre okolie infekčný, je kratšia.

Po podaní tretej dávky sa imunita zmobilizuje takmer okamžite. Podľa uvedenej štúdie sa človeku zvýši ochrana pred symptomatickou infekciou už o niekoľko dní.

Výskyt infekcií covidu-19 v závislosti od dní, ktoré ubehli od podania placeba (červenou) alebo tretej dávky vakcíny Pfizer-BioNtech (modrou)

„Protilátková odpoveď je prvá a najsilnejšia bariéra voči infekcii aj šíreniu. Booster je určený na to, aby sa opätovne aktivovali pamäťové bunky, ktoré už máme. Veľmi rýchlo po preočkovaní sa namnožia a začnú produkovať nové protilátky,“ vysvetľuje Leksa.

Imunologickú pamäť vedec prirovnáva k tomu, keď sa herec učí naspamäť svoju rolu. To, že sa ju namemoruje, neznamená, že si ju bude pamätať navždy. Z času na čas si ju musí obnoviť, hlavne ak dlho nevystupoval. Prvý raz sa ju učí dlho, no keď si ju pripomína tretí či štvrtýkrát, trvá to oveľa kratšie.

„Imunologická pamäť je podobná, s každou dávkou sa obnovuje rýchlejšie. Niektorých nepriateľov si pamätáme hneď a na celý život, niektorí sa všelijako maskujú a my si musíme pamäť osviežiť. To je prípad koronavírusu a ešte viac sa to týka chrípky,“ hovorí Leksa.

Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky po posilňovacej dávke sa zatiaľ ukazujú ako slabšie a zriedkavejšie, než to bolo v prípade predchádzajúcich očkovaní.

„Po tretej dávke mali ľudia menej nežiaducich reakcií ako po druhej,“ povedala riaditeľka amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) Rochelle Walensky na novembrovom brífingu v Bielom dome.

Jedným z hlavných dôvodov je to, že prvá a druhá dávka už spustili hlavné reakcie imunitného systému. Pamäťové bunky sa už v tele vytvorili, tretia dávka ich má len nabudiť k zvýšenej tvorbe protilátok.

CDC opisuje typické vedľajšie účinky posilňovacej dávky ako bolesť a opuch v mieste vpichu, únavu, bolesť svalov, hlavy, horúčku či zimnicu. Menej časté reakcie zahŕňajú nevoľnosť a opuchnuté či bolestivé lymfatické uzliny. Príznaky zväčša zmiznú najneskôr do dvoch-troch dní.

Z americkej vládnej databázy VAERS, ktorá zbiera hlásenia o vedľajších účinkoch po očkovaní, vyplýva, že ľudia sa zatiaľ najčastejšie sťažovali na bolesti hlavy, únavu a horúčky. V USA dostalo posilňujúcu dávku už viac ako 36 miliónov ľudí.

Ochrana proti omikronu

Jedna z najväčších obáv, ktoré sa spájajú s omikronom, je, že by mohlo ísť o takzvaný únikový variant, ktorý uniká pred obranou zaočkovaného organizmu. Oplatí sa teda preočkovať, aj keď ešte nevieme, či budú vakcíny naň dostatočne účinné?

„Tí, ktorí už majú nárok na tretiu dávku, by určite nemali váhať a mali by na ňu ísť. Stále je to ten istý vírus, aj keď má viac mutácií,“ hovorí Leksa.

Vedec vysvetľuje, že aj keď je možné, že protilátky budú voči omikronu menej účinné, v súčasnej situácii nám neostáva nič iné, len voliť kvantitu nad kvalitou.

„Keď budú mať ľudia po boostri veľa protilátok, hoci menej účinných, môže to mať rovnaký efekt, ako keby mali menej tých účinnejších. Kto je už dlhší čas po druhej dávke, tomu sa čakať na prípadný update novej vakcíny určite neoplatí. Odhadujem, že sa objaví najskôr v lete budúceho roku,“ hovorí imunológ. Dodáva, že všetko sú zatiaľ iba odhady, keďže o omikrone nemáme takmer žiadne údaje.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe k omikronu uviedla, že „predbežné dôkazy naznačujú možnosť zvýšeného rizika reinfekcie.“ Takisto však píše, že na spoľahlivejšie údaje si budeme musieť počkať. Vedci to zatiaľ odhadujú na tri týždne.

Británia a USA

Podľa odborníkov je momentálne dôležité získať najväčšiu ochranu, akú nám momentálne veda môže poskytnúť.

Británia preto tento týždeň skrátila lehotu preočkovania pre dospelých od 18 rokov zo šiestich na tri mesiace.

Odborníci takisto uviedli, že deti vo veku 12 – 15 rokov by mali dostať pozvánky na druhé očkovanie.

„Ak sa účinnosť vakcíny zníži – čo sa zdá byť dosť pravdepodobné -, najlepší účinok pravdepodobne dosiahneme prevenciou infekcií a dúfajme, že to bude mať efekt aj na prevenciu závažných priebehov,“ povedal na brífingu k omikronu zástupca anglického hlavného lekára Jonathan Van-Tam.

„Posilňujúce vakcíny sú tou najľahšou vecou, ktorú môžeme urobiť, zatiaľ čo čakáme, kým sa vedecká hmla [pokiaľ ide o nový variant] rozplynie.“

USA zatiaľ odporúča booster po polroku od druhej dávky – rovnako ako Slovensko. CDC dalo všetkým dospelým zelenú na preočkovanie šesť mesiacov po druhej dávke vakcín mRNA alebo dva mesiace po jednorazovej vakcíne Janssen.

Riaditeľka CDC Rochelle Walensky tento týždeň v reakcii na nový variant uviedla, že „očkovanie, posilňovacie dávky a prevencia na ochranu pred covidom sú v súvislosti s objavením omikronu ešte dôležitejšie ako predtým“.

Koľko dávok nás čaká?

Imunológ Leksa hovorí, že to zatiaľ nevieme povedať s istotou.

„Keby sa nám bolo podarilo v priebehu jednej sezóny zaočkovať viac ako 80 percent populácie, tak sme mohli pandémiu potlačiť. Ale už je zrejmé, že sa to nedá ani len u nás, nieto ešte celosvetovo,“ hovorí imunológ.

Podľa vedca práve to rozhodlo o tom, že vírus bude v spoločnosti kolovať a časom sa možno stane sezónnym respiračným ochorením.

„Možno dôjde k tomu, že sa budeme proti covidu očkovať preventívne na jeseň spolu s chrípkou. Pravdepodobne bude slabnúť a časom sa z neho stane pre imúnnych už len neškodná nádcha. Ale nezaočkovaným by som neodporúčal na to čakať. Môže to trvať roky. U nich je riziko úmrtia stále veľké.“