Denník N

Ahoj, bratu… Za Thierrym Ebamom

Thierry ako Mikuláš s deťmi. Foto - archív autorky
Thierry ako Mikuláš s deťmi. Foto – archív autorky

Odišiel africký hudobník a človek s veľkým srdcom. Pred 30 rokmi sa usadil na Slovensku, mal tu kapelu, organizoval bubnovačky a workshopy.

Telefonujúc po všetkých nemocniciach som ťa nakoniec našla na JIS v Novom Meste nad Váhom. Pred troma týždňami. Nadšene som ti referovala, ako v ten deň deti bubnovali úplne podľa teba. A že ti všetky posielajú silu. A ty si sťažka – asi cez hadičky – povedal: „Prijíma sa!“.

Pozerám tu teraz stovky fotiek pekne uložených vo foldroch Júnový tulipán, Septembrový tulipán, Biely tulipán a letia mi pred očami obrazy toľkých našich spoločných zájazdov a bubnovačiek s deťmi. Aj sa pomedzi slzy smejem, keď ste bubnovali aj o polievkach z jedálne na Starej Myjave: „guľášová, hovädzia“.

A keď ťa plný autobus detí hodinu čakal na Košariskách, lebo kým sme boli v Štefánikovom múzeu, ty si sa pozabudol v miestnom pohostinstve. Či na bubnovačku na počesť stého výročia smrti generála Štefánika rovno pod Mohylou, keď sa zvuky bubnov niesli celou krajinou.

A na Mikuláša, keď si s veľkým ostychom a s veľkou úctou zastal rolu asi prvého černošského sv. Mikuláša v našich končinách. V biskupskom habite, s mitrou a barlou si tam hrdo stál vskutku ako naozajstný kráľ. A deti šaleli od radosti.

Raz, asi tak pred šiestimi rokmi, si zostal stáť pred našou nástenkou s množstvom kresieb zrakovo postihnutých detí. Stál si tak dlho, veľmi dlho a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie