Život je prikrátky na to, aby sme ho márnili s Dostojevským. Dve storočia s toxickým spisovateľom
Fiodor Michajlovič Dostojevskij je považovaný za jedného z najväčších ruských spisovateľov. Mal vplyv na dlhý rad autorov dvadsiateho storočia: na psychologickú prózu, existencializmus, absurdnú literatúru.
Jeho Zápisky z mŕtveho domu, Zločin a trest, Besy alebo Bratia Karamazovovci patria do kánonu svetovej literatúry. Tento rok má hneď dvojité výročie: 11. novembra 1821 sa v Moskve narodil, 9. februára 1881 v Petrohrade zomrel. Český literárny historik Martin C. Putna ponúka v nasledujúcom rozhovore trochu kritickejší portrét jubilanta.
Má zmysel si tie tohtoročné výročie pripomínať?
Pripomínať určite, ale asi tak, ako sa pripomína vstup Červenej armády do Československa v roku 1945. To znamená – oslavovať určite nie.
Hovoríte teraz o autorovi alebo o jeho diele?
Iba štrukturalisti to rozlišujú. Ja na toto náboženstvo neverím.
Takže Dostojevskij-človek je obsiahnutý v Dostojevskom-spisovateľovi?
Súvisí s ním. Dielo vždy súvisí s autorom. Štrukturalisti to skúsili vyvrátiť, ale vývoj literatúry aj čitateľstva ich dennodenne popiera. Vyučuje sa to síce dodnes na školách, ale na školách sa koniec-koncov vyučoval aj marxizmus-leninizmus.
Prečo to porovnanie s Červenou armádou? Čo je na Dostojevskom také negatívne?
Je to s ním rovnako dvojznačné ako so vstupom sovietskych vojsk do protektorátu v štyridsiatom piatom. Červená armáda síce ukončila jednu okupáciu, ale začala okupáciu inú: namiesto nacizmu komunizmus. Dostojevskij vytvoril niektoré diela, ktoré sú fantastické a dajú sa dodnes čítať, zároveň je však osobnosťou toxickou, plnou nenávisti a zlých ideológií.
Konkrétne?
Konkrétne ide o veľkoruské mesiášstvo, antisemitizmus, explicitné pohŕdanie Poliakmi ako komickými
