Denník N

Hvoreckého knižnica: Svetová francúzska Anomália

Hervé Le Tellier. Foto - librairie mollat
Hervé Le Tellier. Foto – librairie mollat

Akčne a rafinovane o šialenej dobe.

Anomália je literárna senzácia roka. Plným právom. Román napísal Hervé Le Tellier, ročník 1957, francúzsky prozaik, básnik, matematik, novinár a ešte kadečo iné. Pred prelomovým dielom vydal všestranný talent takmer tridsať kníh a divadelných hier, mnohé s obskúrnymi názvami, ako Amnezici nezažili nič nezabudnuteľné alebo Sextínska kaplnka. Ako libretista spolupracoval na troch operách. Pravidelne edituje literárne časopisy a tvorí aj audio a videoformáty.

Legendárna skupina

Zároveň vedie OuLiPo (Ouvroir de Littérature Potentielle). Netušil som, že legendárna výskumná skupina, dielňa experimentálnej, potenciálnej literatúry ešte vôbec existuje. Myslel som si, že už patrí do dejín modernej európskej kultúry. Vznikla totiž v Paríži už roku 1960 na podnet matematika Lionnaisa a spisovateľa Raymonda Queneaua, autora kultovej knihy Zazie v metre, v slovenčine dostupnej v slávnom preklade Bohuslava Hečka. Hrdinka, očarujúca dievčina, pricestuje z vidieka, lebo túži uvidieť podzemný vlak. Nezabudnuteľne opisuje metropolu na Seine jazykom plným neologizmov a slovných hračiek. Pozoruje panoptikum bizarných postavičiek, zažije štrajk a zaspí presne v okamihu, keď sa jej plní sen.

Členovia OuLiPo sa považujú za dedičov dada a Patafyzického kolégia, ktoré vychádzalo z myšlienok Alfreda Jarryho o vede s imaginárnymi riešeniami. Mystifikácie brali smrteľne vážne a zároveň sa z nich vysmievali čiernym humorom, paródiami, „erudovaným, ale neužitočným výskumom“. Nečudo, že pripomenutie ich provokatívnych myšlienok prichádza v ére nového nerozumu, pavedy a masovo šírených bludov.

Tradičné literárne druhy a žánre už vtedy považovali za prežité, vyčerpané, preto si tvorivé východiská zámerne sťažovali. Sami si pridávali rôzne obmedzenia, záväzky, limity, tak napríklad vznikli básne určené výlučne na čítanie v metre. Obľubovali aj palindrómy, vety, ktoré sa obojsmerne čítajú rovnako: Kobyla má malý bok. Alebo lipogramy, v ktorých sa cielene vynecháva niektorá hláska. Namiesto romantickej inšpirácie verili v empirickú kombinatoriku. Raz sa označili za „potkany, čo si konštruujú labyrint, z ktorého plánujú utiecť“.

Ohraničenia nevznikali samoúčelne, ale názorne ukazovali, čím všetkým literatúra nie je, ale mohla by či mala by byť. Významné impulzy skupine prinášali prelomové teoretické práce, ako Otvorené dielo Umberta Eca či Mytológie Rolanda Barthesa.

Jeden z najslávnejších členov Georges Perec (1932 – 1982) v románe Zmiznutie vôbec nepoužil najpoužívanejšiu francúzsku samohlásku „e“, čo si, mimochodom, prvý recenzent ani nevšimol. Nešlo iba o dômyselnú, nevinnú hru – kniha je originálnou metaforou šoa, pripomenutím brutálneho vymazania Perecových židovských rodičov, ktorých stratil ako malý, ukrývaný chlapec.

Prekladať práce z dielne OuLiPo patrí k najväčším výzvam kreatívnej profesie. V slovenčine máme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie