Denník N

Vy kultúrnici

Foto - SNG/Martin Deko
Foto – SNG/Martin Deko

Roky čakáme na reformu kultúrnej diplomacie, pretože máme v tomto smere veľký dlh.

Autorka je spisovateľka

Slovenská národná galéria a ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí predstavili novú knihu Slovensko v dielach Slovenskej národnej galérie. Táto publikácia má slúžiť slovenským diplomatom a inštitúciám na prezentáciu Slovenska v zahraničí. Je to taká malá radosť, dobrý výber umelcov, knižný dizajn a tlačový výstup, z ktorého je zrejmé, že minister zahraničných veci si uvedomuje dôležitú úlohu umenia v tom, ako je Slovensko vnímané v zahraničí, ako kultúra pomáha otvárať dvere. A treba aj dodať, že minister Korčok považuje tému kultúrnej diplomacie za jednu zo svojich priorít, čo v tomto rezorte nebolo bežné.

Ministerstvo zahraničných vecí má kultúrnu diplomaciu vo svojej kompetencii. Zriaďuje slovenské inštitúty, ktoré však nikdy neboli schopné konkurovať ani svojim susedom vo V4. Roky čakáme na ich reformu, pretože máme v tomto smere veľký dlh.

Je ich stále málo – po nedávnom otvorení nového Slovenského inštitútu v Jeruzaleme deväť. Chýbajú napríklad v Londýne, New Yorku či Madride. Trpia podfinancovaním a často nekompetentným vedením. Samozrejme, vždy sa nájdu výnimky – aktívni riaditelia, ktorí pracujú napriek podmienkam, nezatvárajú sa s podujatiami vo svojich priestoroch a výklad si neotapetujú nevkusnou fóliou s folklórnym motívom.

Moje skúsenosti (či som pracovala v neštátnom projekte, alebo v príspevkovej organizácii ministerstva kultúry) a aj skúsenosti autorky sú rôzne. Mám zážitky s diplomatmi pred odchodom na dôchodok na poste riaditeľov, ktorí nemajú šancu dobehnúť resty v základnej kultúrnej orientácii a napríklad nedokážu reagovať na kľúčové mená slovenských spisovateľov.

Čakajú, kto príde, sú milí a žoviálni a zažila som aj oslovenie „vy kultúrnici“.

Pamätám si aj to, ako sa Slovenský inštitút v Budapešti stal nezastupiteľným partnerom pri hosťovaní Slovenska na knižnom veľtrhu a bez jeho zamestnancov a spolupracovníkov by Literárne informačné centrum a slovenská literatúra neprenikli do Maďarska tak, ako sa to podarilo vtedy. Táto vzácna synergia a dosiahnuté výsledky sa mali stať učebnicovým príkladom, akurát po výmene vedenia už nikoho z týchto ľudí na pracovných miestach nenájdeme a kontinuita zmizla.

A je mi ľúto, keď vidím, ako chýba Slovenský inštitút v Madride, kde sme stratili s lektorátom slovenského jazyka aj prekladateľa slovenskej literatúry a druhú aktívnu prekladateľku úspešne využíva madridské České centrum s Českým literárnym centrom.

Sú to procesy, ktoré ambasády nemajú šancu pokryť, ani keby mali ochotu.

Samozrejme, nie sú peniaze. Nikdy neboli. Rozumiem prístupu ministra pracovať s tým, čo je. V kultúre tak pracujú všetci a dá sa to. Veľmi často dočasne. Zároveň sa však to najlepšie zo slovenského umenia bez systémových investícií a zmien dá prezentovať v zahraničí skôr náhodne.

Pripomeňme si teda, že táto vláda si hovorí reformná, a neprestaňme si pripomínať plán obnovy, ktorý odignoroval odporúčania Európskeho parlamentu a reformy kultúrnych inštitúcií doň neboli zahrnuté.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie