Turistický sprievodca Korpás: V Bratislave má všetko viac názvov, aj to je na našej práci pekné

V bratislavskom Starom Meste otvorili v júli zrekonštruovaný park, ktorý pomenovali po Gáborovi Barossovi, politikovi z obdobia dualistického Rakúska-Uhorska. Podľa historika a turistického sprievodcu Árpáda Korpása to naznačuje, že Bratislava začína pristupovať k svojej minulosti trochu inak. V rozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast, sa okrem iného dočítate:

• prečo sa turisti z Maďarska zaujímajú o Bratislavu;
• ako dnes mesto pristupuje k svojej viacjazyčnej minulosti;
• ako vnímala maďarská verejnosť otvorenie časovej schránky v Michalskej bráne;
• ako zobrazovali Bratislavu historické maďarské učebnice.

Ako ste sa z novinára zo Šiah stali bratislavským turistickým sprievodcom?

Študoval som na Univerzite Komenského v Bratislave maďarčinu a históriu. Veľký vplyv na mňa urobili napríklad prednášky historika umenia Gábora Hushegyiho, vďaka ktorým som sa začal zaujímať o mesto, podobne ako ďalší moji spolužiaci, ako napríklad Ágnes Mánya Benyovszky, ktorá sa tiež začala venovať histórii a architektúre Bratislavy. Neskôr som už ako reportér maďarského vysielania verejnoprávneho rozhlasu a potom denníka Új Szó spoznal mesto lepšie, vrátane budov ako Grasalkovičov palác alebo niekdajšie letné sídlo ostrihomského arcibiskupa, kde dnes sídli úrad vlády. Tak sa vo mne zrodil blízky vzťah k mestu.

Viete si spomenúť na konkrétny moment, ktorý vás nasmeroval na profesiu sprievodcu?

Pochádzam z rodiny pedagógov, teda snaha vysvetľovať veci bola v mojom živote vždy prítomná. Ako študent šahanského gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským som mal aj herecké ambície. Stretli sa vo mne láska k histórii so snahou ju popularizovať. Ako sprievodca môžem tieto svoje osobnostné predpoklady aktívne využívať.

Ako sprievodca ste sa chceli venovať konkrétne maďarským turistom?

Áno, lebo už pred dvadsiatimi rokmi som si všimol, že v Bratislave pribúdajú maďarskí turisti. Potvrdzujú to inak aj štatistiky. Vyskúšal som niektoré prechádzky, ktoré viedli dobrí a skúsení sprievodcovia ako napríklad Mihály Brogyányi, a dostal som na to chuť aj ja. Keďže nepochádzam z Bratislavy, musel som si všetko naštudovať, ale lákalo ma to aj preto, lebo sa s Bratislavou spája nespočetné množstvo maďarských kultúrnych, historických a literárnych tradícií.

Ako sa pred pandémiou vyvíjala štatistika turizmu z Maďarska?

Vývoj cestovania maďarských hostí na Slovensko mal od roku 1999 rastúcu tendenciu až do roku 2006, keď dosiahol počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach historické maximum, skoro 122-tisíc. Turisti z Maďarska začali znova pribúdať markantne po prvej Ficovej vláde, aj keď to asi s politikou úzko nesúvisí. Výraznejší nárast nastal najmä po roku 2014.

Ktoré sú najpopulárnejšie destinácie turistov z Maďarska?

Z geografického hľadiska je najvyhľadávanejším regiónom Maďarov – podľa počtu ubytovaných hostí – Bratislavský kraj s podielom 25 percent, ktorý je nasledovaný Prešovským a Banskobystrickým krajom. Tieto štatistiky sú však v určitej miere skresľujúce, lebo vychádzajú z počtov prenocovaní, pričom vzhľadom na malú vzdialenosť veľmi veľa turistov z Maďarska k nám príde iba na jeden deň. Čo sa týka konkrétne Bratislavy, napríklad v roku 2018 sa tu ubytovalo 22-tisíc turistov z Maďarska.

Ak to porovnáme s počtom turistov z iných krajín, je to vysoké číslo?

Je to 11. miesto a aj z hľadiska počtu prenocovaní je to podpriemerné. Rumuni alebo Ukrajinci trávia u nás v priemere viac ako dve noci, kým Maďari asi jednu a pol.

Je to prekvapujúce vzhľadom na to, aký úzky vzťah majú Maďari k Bratislave. Ako si to vysvetľujete?

Jednak ide o blízkosť, čo sme už spomínali. Na druhej strane, v rámci organizovaných zájazdov sú turisti ubytovaní väčšinou mimo hlavného mesta.

Čo najviac láka turistov z Maďarska? Zaujímajú ich hlavne uhorské dejiny, alebo len chcú spoznať hlavné mesto susednej krajiny?