Naša civilizácia mohla vyzerať úplne inak

Ötzi žil pred päťtisíc rokmi a niekto ho zabil šípom v Alpách. Ľad jeho telo uchoval, kým sa pred 30 rokmi neroztopil a múmiu našli amatérski horolezci. Správa o náleze a najmä násilnej smrti muža posilnila prevládajúcu doktrínu, ktorú vo svojom diele Leviatan popísal Thomas Hobbes, že lovci a zberači mali ťažký život a že najmä muži hromadne umierali v neustálych bojoch. Že človek sa vyslobodil z bludného kruhu násilia až vtedy, keď začal pestovať obilie a založil štát, ktorý ho ochránil. Až vtedy vznikla moderná civilizácia, ktorej vďačíme za pokrok a bezpečie.

Lenže tejto predstave odporuje mnoho nových objavov, ako napríklad nález v Kalábrii. Pred 10-tisíc rokmi tu lovci a zberači slávnostne pochovali mladého muža (dostal meno Romito), ktorý trpel ťažkou chorobou a bol trpasličieho vzrastu. Kmeň sa o neho musel starať od narodenia až po predčasnú smrť. Namiesto násilia sme teda svedkami altruizmu a organizovanej opatery.

Ako sa teda máme pozerať na dejiny ľudstva? Neprepadli sme osudovému omylu, že žijeme v najlepšom z možných svetov? Celkom iste nás chcú z tohto omylu vyviesť autori knihy The Dawn of Everything: A New History of Humanity (Úsvit všetkého: Nové dejiny ľudstva) – antropológ David Graeber a archeológ David Wengrow. Kniha vyšla začiatkom novembra, obaja autori na nej pracovali desať rokov a Graeber ju stihol dopísať niekoľko týždňov pred smrťou minulý rok (mal len 59 rokov).

Graeber bol aj svojimi názorovými odporcami uznávaný ako nesmierne inšpiratívny mysliteľ a jeden z mála géniov súčasnosti, ktorý búral myšlienkové stereotypy a vedel vysvetliť princípy anarchizmu, ku ktorému sa hlásil, ako nikto iný. Kniha Úsvit všetkého má 700 strán a je fascinujúcim sprievodcom dejinami, o ktorých ste doteraz zrejme ani nepočuli.

V princípe hovorí toto: ľudia tvorili zložité spoločenské štruktúry už dávno pred prechodom na poľnohospodárstvo. Boli vynaliezavejší v ich formách ako my, menili ich podľa potreby či podľa sezóny. V zime či v období monzúnov sa združovali do veľkých organizovaných celkov, v lete sa zasa roztrúsili do malých skupín. Často úzkostlivo dbali o to, aby nikto na seba nestrhol moc, a jednou z najcennejších hodnôt bola osobná sloboda, chápaná oveľa hlbšie ako dnes.

Hroby a monumenty

Kniha mohla vzniknúť aj preto, lebo vďaka moderným technológiám a rozšíreniu vykopávok do oblastí, kde sa archeológii nikto predtým nevenoval, sa nahromadili nové prekvapujúce nálezy, ktoré odporujú tradičnému výkladu dejín. Graeber a Wengrow sa pokúsili o novú syntézu a nabádajú nás, aby sme vystúpili zo svojej mentálnej klietky. Spoločnosť môže byť organizovaná oveľa slobodnejšie bez ohľadu na svoju početnosť, píšu.