Denník N

Naša civilizácia mohla vyzerať úplne inak

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nové archeologické objavy prevracajú naruby tradičný výklad dejín ľudstva, píšu autori novej knihy David Graeber a David Wengrow.

Ötzi žil pred päťtisíc rokmi a niekto ho zabil šípom v Alpách. Ľad jeho telo uchoval, kým sa pred 30 rokmi neroztopil a múmiu našli amatérski horolezci. Správa o náleze a najmä násilnej smrti muža posilnila prevládajúcu doktrínu, ktorú vo svojom diele Leviatan popísal Thomas Hobbes, že lovci a zberači mali ťažký život a že najmä muži hromadne umierali v neustálych bojoch. Že človek sa vyslobodil z bludného kruhu násilia až vtedy, keď začal pestovať obilie a založil štát, ktorý ho ochránil. Až vtedy vznikla moderná civilizácia, ktorej vďačíme za pokrok a bezpečie.

Lenže tejto predstave odporuje mnoho nových objavov, ako napríklad nález v Kalábrii. Pred 10-tisíc rokmi tu lovci a zberači slávnostne pochovali mladého muža (dostal meno Romito), ktorý trpel ťažkou chorobou a bol trpasličieho vzrastu. Kmeň sa o neho musel starať od narodenia až po predčasnú smrť. Namiesto násilia sme teda svedkami altruizmu a organizovanej opatery.

Ako sa teda máme pozerať na dejiny ľudstva? Neprepadli sme osudovému omylu, že žijeme v najlepšom z možných svetov? Celkom iste nás chcú z tohto omylu vyviesť autori knihy The Dawn of Everything: A New History of Humanity (Úsvit všetkého: Nové dejiny ľudstva) – antropológ David Graeber a archeológ David Wengrow. Kniha vyšla začiatkom novembra, obaja autori na nej pracovali desať rokov a Graeber ju stihol dopísať niekoľko týždňov pred smrťou minulý rok (mal len 59 rokov).

Graeber bol aj svojimi názorovými odporcami uznávaný ako nesmierne inšpiratívny mysliteľ a jeden z mála géniov súčasnosti, ktorý búral myšlienkové stereotypy a vedel vysvetliť princípy anarchizmu, ku ktorému sa hlásil, ako nikto iný. Kniha Úsvit všetkého má 700 strán a je fascinujúcim sprievodcom dejinami, o ktorých ste doteraz zrejme ani nepočuli.

V princípe hovorí toto: ľudia tvorili zložité spoločenské štruktúry už dávno pred prechodom na poľnohospodárstvo. Boli vynaliezavejší v ich formách ako my, menili ich podľa potreby či podľa sezóny. V zime či v období monzúnov sa združovali do veľkých organizovaných celkov, v lete sa zasa roztrúsili do malých skupín. Často úzkostlivo dbali o to, aby nikto na seba nestrhol moc, a jednou z najcennejších hodnôt bola osobná sloboda, chápaná oveľa hlbšie ako dnes.

Hroby a monumenty

Kniha mohla vzniknúť aj preto, lebo vďaka moderným technológiám a rozšíreniu vykopávok do oblastí, kde sa archeológii nikto predtým nevenoval, sa nahromadili nové prekvapujúce nálezy, ktoré odporujú tradičnému výkladu dejín. Graeber a Wengrow sa pokúsili o novú syntézu a nabádajú nás, aby sme vystúpili zo svojej mentálnej klietky. Spoločnosť môže byť organizovaná oveľa slobodnejšie bez ohľadu na svoju početnosť, píšu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie