Denník N

Mediabriefing logoMediaBrífing: Mal by ísť Blaha na päť až desať rokov do väzenia?

MediaBrífing je piatkový newsletter o médiách a internete. Dnes sa v ňom okrem iného dočítate:

  • že prísne tresty za dezinformácie môžu obmedziť slobodu prejavu,
  • ako chce Kolíková zvýšiť ochranu novinárov,
  • že o mesiac vznikne veľká európska redakcia,
  • a ďalšie správy o médiách.
Ľuboš Blaha. Foto – TASR

Prísne tresty za dezinformácie môžu obmedziť slobodu prejavu

Je možné bojovať proti dezinformáciám a súčasne kritizovať prísne tresty za hoaxy? Áno.

Tento týždeň vyvolal pomerne veľký rozruch návrh novely Trestného zákona, ktorú predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Okrem iných významných zmien chce vytvoriť nový trestný čin – šírenie nepravdivej informácie.

Ak by sa zákon podarilo v tejto podobe schváliť, autorom a šíriteľom dezinformácií by hrozil trest jeden až päť rokov väzenia.

V prípade, že by bol čin spáchaný na chránenej osobe, z osobitného motívu, s úmyslom získať majetkový prospech alebo ak už bol páchateľ za takýto čin predtým odsúdený, má byť udelený vyšší trest tri až osem rokov.

Najvyššia sankcia – štyri až desať rokov – má hroziť páchateľom, ktorí by šírením nepravdivých informácií spôsobili škodu veľkého rozsahu, spáchali by tento čin počas krízovej situácie alebo v spojení s cudzou mocou.

Prečo je to dôležité: Pokusy trestať šírenie dezinformácií sa objavujú stále častejšie. Len v rámci Európy boli podobné zákony prijaté alebo predstavené napríklad v Grécku, Maďarsku, Poľsku, Rusku či Taliansku.

S príchodom pandémie výrazne vzrástla potreba riešiť problém dezinformácií. Naliehavo a prísne. Dokonca aj novinári píšu, že nestačí zmazať jedno lživé video Ľuboša Blahu, ale že by poslanec Smeru mal ísť na päť až desať rokov do väzenia.

Lenže toto je vážna debata o hraniciach slobody prejavu. Vyžaduje si chladnú hlavu a racionálne argumenty, aj keď nám je z niektorých dezinformátorov na vracanie.

Hlavné argumenty proti prísnym trestom:

  • Zákony proti dezinformáciám môžu byť ľahko zneužité na obmedzovanie slobody prejavu, proti novinárom, aktivistom či politickým oponentom, varujú ľudskoprávne organizácie, novinárske organizácie a významné medzinárodné inštitúcie od OBSE po Radu Európy.
  • Sloboda prejavu nie je absolútna a môže byť obmedzená, ak ide napríklad o podnecovanie k násiliu. Za trestný čin môžu byť považované aj lži, ktoré úmyselne ubližujú alebo môžu ohroziť zdravie a životy ľudí. Avšak kriminalizácia nepravdivých informácií nie je taká jednoduchá.
  • Dôležitá je aj definícia dezinformácií. Kolíková navrhuje roky väzenia aj za nepravdivé informácie, ktoré môžu vyvolať „vážne znepokojenie“ alebo môžu „ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach“. Takéto široké vytýčenie dezinformácií môže predstavovať problém pre verejnú debatu.
  • Prísne tresty nezastavia šírenie dezinformácií, niekedy môžu dokonca fungovať úplne opačne. Exemplárne sankcie takisto nezvyšujú dôveru v inštitúcie a neznižujú polarizáciu spoločnosti.
  • Za hoaxy by mali byť ukladané iné tresty ako tresty odňatia slobody, odporúčajú aj viaceré medzinárodné či mimovládne organizácie.

Paradox: Ministerstvo spravodlivosti chce svojou novelou Trestného zákona znížiť tresty za ohováranie. To je správny krok – tento paragraf je na Slovensku veľmi prísny a býva zneužívaný aj proti kritickým novinárom. Dnes možno ísť za ohováranie až na osem rokov za mreže, po novom by súdy museli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Mária Kolíková

Mediabriefing logoMediaBrífing

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie