Denník N

Napísala knihu o ľuďoch, ktorých po vojne nútene vysťahovali z Bratislavy. Každý jeden osud je absolútne tragický, hovorí

Kniha Marianny Oravcovej Akcia B. Foto - Katarína Strýčková
Kniha Marianny Oravcovej Akcia B. Foto – Katarína Strýčková

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Kniha Marianny Oravcovej Akcia B mapuje násilné vysťahovávanie ľudí zo slovenských miest do odľahlých dedín a ich nútené zaraďovanie na manuálnu prácu, ktoré sa dialo v rokoch 1948 – 1953.

Predstavitelia režimu zdôvodňovali represie tým, že chcú dosiahnuť sociálnu rovnosť pracujúcich. „Pre túto ambíciu a cieľ nebola žiadna obeť dosť veľká. Na obete sa nepozeralo. Na žiadnu konkrétnu rodinu, ktorá sa musela zbaliť a ktorú naložili do nákladných vagónov a odviezli 300 alebo 500 kilometrov niekde inde, sa nepozeralo,“ hovorí v rozhovore Marianna Oravcová.

Ako ste sa vlastne dostali k téme núteného vysťahovávania?

Dostala som sa k nej okľukou, cez konferenciu o takzvanej „ľudskej dimenzii“, ktorá sa konala v júni 1990 v Helsinkách. Zúčastnila som sa jej ako zástupkyňa novovzniknutého Slovenského helsinského výboru. Počas nej som bola prvý raz naživo konfrontovaná s témou ľudských práv a ich porušovania v tých najrozličnejších dimenziách.

Po návrate do Bratislavy som sa snažila vniesť do našej práce aj témy, ktoré sa týkali porušovania ľudských práv po 2. svetovej vojne, a to najmä tých prípadov, ktoré vyplývali z mimosúdnych rozhodnutí voči civilnému obyvateľstvu. Išlo predovšetkým o odvlečenie tisícov občanov Československa do Sovietskeho zväzu pri postupe Červenej armády po území Slovenska. Druhou vážnou témou bolo násilné vysťahovávanie ľudí v rámci republiky, ktorí boli súčasne zaraďovaní na nútenú manuálnu prácu.

Ak hovoríte o vysťahovávaní, znamená to, že sa dialo v etapách?

Vysťahovávania sa diali vo viacerých vlnách. Prvou z nich bola takzvaná „očista Bratislavy“; od svojho začiatku na jeseň 1948 trvala asi rok. Bola to úloha, ktorú dostal vtedajší povereník vnútra Daniel Okáli od Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) na jeho zasadnutí v auguste 1948. V bode č. 8 uznesenia z tohto zasadnutia lakonicky stálo: „Vykonať očistu Bratislavy. Zodpovedný: povereník vnútra Okáli.“

Druhou, z hľadiska postihnutých osôb menšou vlnou bola Akcia T-43, ktorá trvala len niekoľko mesiacov a našťastie sa dotkla len desiatok ľudí. Nie je však dostatočne dokumentovaná.

V Akcii B, ktorá sa spustila v máji roku 1952, sa tieto všetky pokusy o „očistu“ dostali do systematickej podoby pod taktovkou predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a predsedu Zboru povereníkov Júliusa Ďuriša.

Od koho sa mala Bratislava očistiť?

Od triednych nepriateľov alebo takzvaných „bývalých ľudí“, o ktorých sa predpokladalo, že sa nepriateľsky stavajú voči budovaniu socializmu. Komunistická strana v Československu sa už od roku 1945 usilovala o výrazný podiel na moci. Zároveň však prichádzala s ideológiou, ktorá nebola v súlade s demokratickými princípmi. Politický boj sa na Slovensku prejavoval najmä v konfrontácii s Demokratickou stranou, predovšetkým vzhľadom na výsledok volieb v roku 1946 (na Slovensku ich vyhrala Demokratická strana, kým v Čechách, na Morave a v Sliezsku komunistická strana – pozn. red.).

Rozhodujúci pohľad bol pohľad triedny. Nepriateľom budúceho ideálneho stavu, „diktatúry proletariátu“, bol teda od začiatku každý, kto do definície proletariátu nepasoval, každý, kto bol predstaviteľom neželanej minulosti, ktorá podľa komunistickej moci patrila na smetisko dejín. Bolo potrebné zbaviť sa všetkých jej predstaviteľov – počnúc politickou elitou cez cirkev až po hospodárske elity.

Na jednom zozname vo vašej knihe sú uvedené mená osôb určených na vysťahovanie. Sú pri nich rukou písané poznámky, že sa dopustili „protištátnej činnosti“. Kto boli ľudia, ktorých komunisti vysťahovali z Bratislavy v rámci Akcie B? Ako si ich môžeme predstaviť?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Iné podcasty Denníka N

Knihy

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie