Denník N

Otvorená škola? Je to zápas o každý jeden deň v nej. Ale stojí to za to

Foto – FB VŠVU
Foto – FB VŠVU

Opreli sme sa o tri dôležité skutočnosti: zavedenie povinného OTP, možnosť nechať sa dvakrát do týždňa otestovať priamo v škole a vytvorenie sociálnych podpôr študentom.

Autorka je rektorka VŠVU

Nie som zástancom príliš jednoduchých riešení. Tie totiž málokedy zohľadňujú šírku problémov, ktoré samotná pandémia priniesla. Jednoduché postupy síce riešia najpálčivejšie problémy, dokážu ich v niečom dostať pod kontrolu, na strane druhej je tu celý rad dôvodov, ktoré nútia človeka hľadať zložitejšie cesty. Tie sú nesmierne dôležité, pretože vnímanie pandémie ako komplexného problému posilňuje v nás tri dôležité hodnoty: odvahu, dôveru a obetavosť.

Odvahu chápem ako postoj, ktorý sa nebojí ísť do rizika, znamená to zobrať riešenie problému do vlastných rúk a niesť za to zodpovednosť. Vzťah postavený na dôvere sa musí preniesť do života samotnej inštitúcie, medzi pedagógov a jej študentov. Veriť jeden v druhého dáva šancu, že krízovým obdobím ako škola prejdeme bez veľkých strát. A napokon byť v službe škole 24 hodín denne, sedem dní v týždni je obetou, ktorá stojí za to. Vytvoriť čo možno najbezpečnejšie prostredie pre všetkých je cieľom jednotlivých krokov, ktoré sú také pevné, ako je naša viera v tri dôležité hodnoty.

Na VŠVU sme si v septembri povedali, že školu udržíme otvorenú tak dlho, ako to len bude možné. Vedeli sme, že naši študenti musia chodiť do školy, že sa musia venovať práci v ateliéroch a dielňach, a vedeli sme, že ich psychický stav nie je dobrý. Uvedomovali sme si, že nastávajúce obdobie už nemôže byť postavené len na vnímaní možných strát, ale musí sa toto vnímanie dostať do rovnováhy s potrebami prezenčného štúdia, s potrebami psychického zdravia a sociálneho obrodenia.

Nevedeli sme, čo nás čaká, preto sme od polovice septembra zaviedli povinné OTP. V tom čase sme išli nad rámec legislatívnych právomocí, na kontrolu očkovania sme nemali právo. Vedeli sme však, že čím skôr s tým začneme, tým dlhšie školu udržíme otvorenú. Podľa mňa je to len návyk, ktorý v ničom neobmedzí našu osobnú slobodu, vytvorí však priestor pre slobodnú školu. Dôležité bolo komunikovať toto rozhodnutie do vnútra školy. Najdôležitejším momentom v tejto situácii bolo vysvetliť kolegom a študentom, že nie je rozdiel medzi nami, medzi tými, čo sú zaočkovaní, a tými, čo sú testovaní.

Vedela som z vlastnej skúsenosti, že najhoršie, čo sa môže stať, je, že sa škola názorovo rozlomí na dve polovice, že bude silne polarizovaná.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie