Denník N

Bieloruský denník: Lukašenko uznal, že Krym patrí Rusku, a vyhlásil, že je pripravený bojovať s Ukrajinou

Spojenci. Foto – TASR/AP
Spojenci. Foto – TASR/AP

Bieloruský diktátor chce vrátiť do krajiny jadrové zbrane.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.‘

Popravde niekedy mám pocit, že popisujem kroky karikatúry diktátora z akejsi videohry. Všetky tie stereotypné atribúty: vojenské uniformy, spoliehanie sa na strach a násilie, obchodovanie s ľuďmi, jadrové zbrane, pašovanie.

Ak existuje hra Bingo diktátor, potom Alexandr Lukašenko vyplnil väčšinu položiek, ak nie všetky. Tento týždeň k nim pribudli ďalšie: túžba vlastniť jadrové zbrane a vyhrážanie sa vojnou jednej zo susedných krajín.

Pokúsme sa pochopiť, čo to všetko znamená.

Čo sa práve deje na hraniciach medzi Bieloruskom a EÚ

Napriek tomu, že štáty Európskej únie vyvíjajú tlak a v Bielorusku zostáva niekoľko tisíc migrantov, situácia sa zlepšuje. Nelegálnych migrantov pomaly, ale postupne vracajú do ich rodných krajín lietadlami. Čoraz menej sa nelegálni migranti pokúšajú dostať na územie EÚ. Na samotnej hranici už nie sú žiadne tábory, aj keď veľa migrantov sa stále zdržiava v neďalekom bieloruskom logistickom centre.

Dokonca ho navštívil aj Lukašenko, ktorý sa rozprával s ľuďmi, stojac na paletách.

Situácia vyzerá tak, že diktátor prehral a nedosiahol to, čo zamýšľal spustením migračnej krízy. Sankcie sa len zintenzívnili, neuznanie Lukašenka za prezidenta sa upevnilo a sám Putin vyhlásil, že predstavitelia nelegitímnej vlády by mali začať dialóg s predstaviteľmi opozície.

A zdá sa, že práve uvedomenie si tejto porážky prinútilo diktátora k novým ostrým vyjadreniam.

Lukašenko považuje Krym za ruský

V rozhovore s ruským propagandistom Dmitrijom Kiseľovom Lukašenko povedal, že Krym je „de facto a de iure ruský“.

Čo to však znamená? Je to uznanie Krymu za ruské územie alebo ešte nie?

Experti sa zhodujú, že Lukašenko sa po neúspechu na hraniciach (zrejme očakával iný výsledok) rozhodol koketovať s Ruskom. A Krym je jedným z odkazov. Je to diktátorov spôsob „sondovania pôdy“, snaha udobriť si spojenca. Pretože zatiaľ všetko zostáva v rovine slov. Túto verziu potvrdzuje aj samotný Lukašenko, ktorý v tom istom rozhovore spresnil, že jeho návšteva Krymu bude znamenať uznanie polostrova za ruský.

To znamená, že aj teraz ho uznáva ako súčasť Ruska, ale ak tam príde, potom ho uzná ešte viac. Lukašenko vyjednáva a my už dobre vieme, že jeho slovám sa nedá veriť.

Putinovi ponúkol vrátiť do Bieloruska jadrové zbrane

Druhým bodom, ktorým sa Lukašenko rozhodol udobriť si Rusko, boli jadrové zbrane. V tom istom rozhovore diktátor povedal, že ak by boli v Poľsku rozmiestnené jadrové zbrane, dohodol by sa s Vladimirom Putinom, aby sa podobné zbrane objavili aj na území Bieloruska.

Podľa Lukašenka je krajina na to pripravená a všetky zariadenia potrebné na rozmiestnenie jadrových zbraní sú zachované.

Je málo pravdepodobné, že jadrové zbrane sa v Bielorusku naozaj objavia. Ruskí partneri to nepotrebujú. Je príliš nebezpečné dávať takýto silný nástroj človeku, ktorý neustále klame a hrá dvojitú hru. S jadrovými hlavicami by Lukašenko mohol ľahko vydierať nielen Európu, ale aj samotné Rusko, ktoré by sa mohlo podeliť o zbrane.

A to vôbec nepatrí do sféry záujmu Kremľa.

Vyhráža sa vojnou Ukrajine

A znovu k ukrajinskej otázke. Alexandr Lukašenko už na zasadnutí venovanom otázkam vojenskej bezpečnosti Bieloruska povedal, že krajina nebude zostávať bokom, ak na Donbase opäť vypuknú boje. „Veľmi dobre chápu: Ak  Ukrajina skúsi rozpútať konflikt s Ruskom, Bielorusko nebude stáť bokom, preto bieloruskú armádu treba krotiť (myslí tým migrantov na hranici); udržiavať v napätí na západných hraniciach i na juhu – posilnením ukrajinskej hranice,“ povedal diktátor.

Čudujem sa, ako sa z krajiny, ktorú kedysi nazývali Švajčiarskom východnej Európy pre jej snahu o neutralitu, stal zrazu prameň agresie. Čudujem sa, ako sa krajina, v ktorej boli podpísané minské dohody o urovnaní vojenského konfliktu na východe Ukrajiny, sama stala pre túto krajinu hrozbou.

Aspoň podľa diktátora, ktorý sa zmocnil vlády v Bielorusku.

Sú Bielorusi pripravení bojovať s Ukrajinou? Samozrejme, že nie. Je diktátor ochotný začať vojnu, aby sa udržal pri moci? Myslím, že o tom niet pochýb. Lukašenko zatiaľ predáva svoju vôľu byť vojenským spojencom Putina slovne. Chceme veriť, že k novému ozbrojenému konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou nedôjde.

Takýto scenár by však bol pre Lukašenka výhodný. Mohol by zaviesť vojnový stav, zrušiť všetky referendá a ešte viac potláčať všetko a všetkých.

K akému záveru možno z toho všetkého dospieť? Stále platí, že Lukašenko sa už dávno stal hrozbou nielen pre Bielorusov, ale aj pre celý región. Je odhodlaný urobiť aj tie najobludnejšie veci, aby sa udržal pri moci. A jediným spôsobom, ako sa zbaviť tejto hrozby v centre Európy, je podporiť bieloruský ľud na ceste k demokratickej krajine bez diktátora.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie