Denník N

Choď za Kalim, možno to vydá

Koloman Kertész Bagala. Foto – TASR
Koloman Kertész Bagala. Foto – TASR

Vydať knihu je o čosi zložitejšie, a tak ostala médiom tých, čo používajú písanie ako záznam myslenia, a nie ako rýchly výlev frustrácie.

Autor je dramatik

Autori vydávajúci svoje knihy vo vlastnom náklade bývajú podozriví. Čosi o tom viem. Prvé básne som v jedinej kópii požičiaval kamarátom už v roku 1980. O tri roky som prudko zvýšil náklad na závratných desať kusov, lebo som trávil zabitý rok na povinnej vojne ako takzvaný náčelník zdravotnej služby, keď som Československej ľudovej armáde odcudzil desať kusov tlačiva Zdravotní knížky pro vojáky základní služby, do ktorých som písacím strojom preklepal nové básne, a tie som zase rozdal kamarátom. Cítite, že to nie je ono? O ďalších päť rokov som oficiálne debutoval v oficiálnom vydavateľstve a zase som cítil, že to nie je ono, lebo rukopis tam päť rokov sušili. Potom som si, poučený odmietaním, založil divadlo a v ňom hral vlastné hry – a to už len ako bolo podozrivé?!

A vtedy mi ktosi, týmto ho verejne veľmi pekne prosím, aby sa mi pripomenul, lebo moja pamäť je nádoba deravá, povedal, choď za Kalim, možno to vydá. Tak som sa zoznámil s Kolomanom Kertészom Bagalom, on vydal moje prvé hry a odvtedy sme priatelia.

Kali, je skvelé, že snímaš z autorov biľag nedôveryhodnosti a vydávaš im/nám všetko, čo nikdy sami vydať nestihnú/nestihneme. Môžu a budú nás kriticky rozoberať, lebo tak sa to robí, no nikdy nám už nemôžu vyčítať, že veď si to vydali sami, lebo ich nikde nechceli.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie